Trošku teórie prečo je novela obrovský chaos

Neodpustím si trošku teórie práva. V teórii práva sa používa pojem hypertrofia práva, ktorým sa označuje časté novelizovanie právnych predpisov za krátky čas a s takýmto konaním spojuje destabilizáciu právneho predpisu. Právny poriadok by mal byť relatívne stabilný, prehľadný a určitý. Pokiaľ právne predpisy nemajú dostatočnú úroveň, vedie to k častej novelizácii a menšej životaschopnosti daného predpisu. Častou novelizáciou teda dochádza strata úcty k zákonom a právnej istoty[1]. Novela Trestného zákona ešte nie je ani účinná a ja sám už nestíham sledovať koľko noviel k novele bolo prijatých. Keď toto nie je zmätok, narušenie stability a prehľadu, tak potom neviem čo. Keby hovoríme o novele na novelu novely predpisu, ktorý by upravoval koľko borovičiek k veľkému pivu sa má vypiť, prižmúrim oko, ale tu ide o trestnú politiku štátu. Ale veď salám párky, koho to trápi?

Nezáviď, kradni tiež…

Bod 89. v novele novely na novelu obsahuje krátku zmenu. Uvedenú novelu novely prijal Ústavnoprávny výbor Národnej rady SR v rámci uznesenia č. 36 tlač 106 na svojej 19. schôdzi[2]. Táto zmena znie „V § 212 ods. 1 sa vypúšťa písmeno g).”. Čo však spraví vypustenie jedného písmena v Trestnom zákone? Legalizuje krádež do 700 eur, keďže podľa novely bude malá škoda nad 700 eur. V pôvodnom Trestnom zákone bola malá škoda nad 266 eur.

Ale po poriadku. Pred novelou sme mali v Trestnom zákone písm. g), konkrétne v § 212 ods. 1 Trestného zákona. Toto písmeno reagovalo na opakovanú krádež pod škodu 266 eur. Ak niekto kradol a nespôsobil škodu vyššiu ako 266 eur, išlo o priestupok a dostal pokutu. Ak do jedného roka znova kradol a škoda nebola vyššia ako 266 eur, tak už šlo o trestný čin. Tu sa aplikovala zásada “dvakrát a dosť”. Čiže prvýkrát priestupok a druhýkrát už trestný čin.

Na jednej strane odstránenie písm. g) sa v praxi prejaví tak, že už tzv. horalkové krádeže nebudú trestným činom, čím argumentuje aj koalícia, na strane druhej sa spustí kolotoč krádeží. Ani príliš prísna a ani príliš mierna úprava pri krádežiach nie je vhodným riešením. Je potrebné nájsť akúsi zlatú strednú cestu.

Nedajú sa škody tých krádeží spočítať?

Ako som uviedol vyššie, bez písm. g) v Trestnom zákone sa bude môcť veselo kradnúť, ale maximálne do výšky 700 eur. Nad 700 eur už pôjde o trestný čin. Čo nastane v prípade, ak niekto bude pravidelne kradnúť a vždy to bude pod 700 eur? Zrejme nič… teda bude to na pokutu.

Trestný zákon v § 122 ods. 10 pozná pojem pokračovací trestný čin. Pokračovací trestný čin je taký, kedy by sa tieto škody mali sčítať a keď po novom dosiahnu viac ako 700 eur, malo by už ísť o trestný čin krádeže. Toto sčitovanie škôd sme dlhé roky uplatňovali v praxi a umožňovalo to rozhodnutie R 22/1991. Toto rozhodnutie hovorilo o tom, že aj keď škoda je nižšia ako škoda malá, tak sa tieto škody sčítajú a keď škoda presiahne hranicu stanovenú zákonom, pôjde o jeden pokračovací trestný čin.

Toto rozhodnutie však bolo prekonané. Najvyšší súd SR rozhodnutím sp. zn. 2Urto 5/2015 zaužívanú prax zrušil. V tomto rozhodnutí Najvyšší súd SR konštatuje, že “ ustanovenie § 122 ods. 10 Tr. zák. nemožno pri trestnom čine krádeže vykladať tak, že za pokračovací trestný čin krádeže by bolo možné posúdiť aj také viaceré čiastkové útoky, ktorými si páchateľ prisvojil cudziu vec jej zmocnením, ale hodnota tejto veci nedosiahla aspoň škodu malú (266 euro). Spočítaním škôd spôsobených páchateľom prisvojením si cudzej veci jej zmocnením nepresahujúcich škodu malú, ktorými útokmi sa páchateľ dopustil viacerých priestupkov proti majetku nemožno vyvodiť voči nemu trestnú zodpovednosť za pokračovací trestný čin krádeže, pretože jednotlivými čiastkovými útokmi neboli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty prečinu krádeže…”.

K tomuto rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR dal výstižný komentár JUDr. Peter Šamko, sudca Krajského súdu v Bratislave. Vo svojom komentári vyjadruje prekvapenie z tohto rozhodnutia a odklonenie sa od zaužívanej praxe[3].

Čo to však znamená v ľudskej reči? Proste do tohto rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sa sčítavali sumy drobných krádeží a keď suma bola vyššia ako 266 eur (po novom 700 eur), tak šlo o trestný čin. No po tomto rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sa suma nedosahujúca aspoň škodu malú, čiže po novom 700 eur nebude sčítavať a spolu s vypustením písm. g) bude prakticky možné donekonečna kradnúť, ak sa neprešvihne pri tej ktorej krádeži limit 700 eur. Škody nižšie ako 700 eur by sa sčítavať nemali a teda bude možné kradnúť jedna radosť.

Záver

Sľubovali nám lacnejšie potraviny, pohonné hmoty, jednorožcov a neviem čo všetko. Ono to vlastne sa stane aj realitou, len musíte pre to niečo spraviť. Pokroková novela novely na novelu Trestného zákona zaručuje lacné potraviny. Stačí začať kradnúť a keď Vás chytia, nebojte. Do 700 eur to bude len pokuta a tých môžete mať koľko chcete. Pokuty sa do registra trestov nezapisujú, iba do registra priestupkov. To znamená, že keď sa dopustíte v budúcnosti nejakého trestného činu, asi Vás to neukáže v dobrom svetle pred súdom a súd môže mať za to, že nevediete riadny a usporiadaný život. No vedú vôbec riadny a usporiadaný život tí najvyšší?

Tomáš

[1] NOVOTNÝ, OTO. Hypertrofie práva, její aspekty a jak jí čelit. In: Právník – teoretický časopis pro otázky státu a práva. Roč. 155, č. 7/2016. Dostupné online: https://www.ilaw.cas.cz/casopisy-a-knihy/casopisy/casopis-pravnik/archiv/2016/2016-7.html?a=3107

[2] Uznesenie č. 36 tlač 106. Dostupné online: https://www.nrsr.sk/dl/Browser/Document?documentId=300045

[3] Dostupné online: https://www.pravnelisty.sk/rozhodnutia/a429-nemoznost-scitavania-skod-pri-pokracovacom-trestnom-cine-kradeze

The post Nielen potraviny „zadarmo“ zabezpečí novela Trestného zákona appeared first on #freepepo.

Lieky ako drogy

Zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov vyššie uvedené látky t. j. alprazolam, bromazepam, zolpidem či diazepam zaraďuje v prílohe č. 1 medzi psychotropné látky III. skupiny. Síce Trestný zákon pojem droga ako taký explicitne nevymedzuje, vymedzuje však pojem návyková látka. Medzi návykové látky patrí alkohol, omamné a psychotropné látky a ostatné látky. Ostatnými látkami sú napr. dizajnérske drogy, ktoré ešte nie sú zakázané napr. ako to bolo s HHC, HHC-O, HHC-P a pod. Čiže lieky s obsahom omamnej alebo psychotropnej látky môžeme považovať za drogy, teda minimálne z hľadiska trestnej činnosti.

Dám niekomu tabletku lebo…

Pokiaľ osoba, ktorá má u seba čo i len jednu tabletku t. j. jednu obvykle jednorazovú dávku vyššie uvedených liekov a tieto lieky nemá predpísané ošetrujúcim lekárom, tak by sa mala takáto osoba dopúšťať trestného činu neoprávneného prechovávania podľa § 171 ods. 3 Trestného zákona. Ak takáto osoba prechováva neoprávnene bez lekárskeho predpisu celé balenie tejto látky, už by takéto konanie spadalo pod § 172 ods. 3 Trestného zákona a môže jej teoreticky hroziť trest odňatia slobody na 3 až 10 rokov.

Bežný doplatok pacienta na jedno balenie Neurolu s obsahom účinnej látky 0,5 mg alprazolamu v jednej tabletke je 1,47 Eur . Na jednom z najväčších online bazárov, ktorým je portál bazoš.sk však je možné nájsť inzeráty (vierohodnosť inzerátov je otázna ako aj ponúkaných produktov), cez ktoré sa inzeruje predaj takýchto liekov. Cena je rôzna, no oproti cene v lekárni, ktorú zaplatí pacient je cena viac než desať či až dvadsaťnásobne vyššia. Obchodovanie s týmito psychotropnými látkami by malo byť v zmysle § 172 ods. 4 písm. c) Trestného zákona zločinom, za ktorý je možné uložiť trest odňatia slobody na 3 až 10 rokov. Aj v podmienkach Slovenskej republiky existuje nelegálny trh s liekmi.

A orgány by mali konať

Orgány činné v trestnom konaní by mali byť povinné riešiť prípad, ak jedna osoba dá druhej aj keď bezodplatne tabletku či dve či už nejakých anxiolytík alebo hypnotík, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 zákona. Takéto konanie by malo byť predsa trestným činom. A tu je tá absurdnosť. Pokiaľ sa jedna osoba sťažuje druhej, že nevie spávať alebo má problémy s úzkosťou a tá druhá osoba má lekárom predpísané tieto lieky a poskytne ich, tak sa dopúšťa trestného činu. Je však primerané takéto konanie považovať za trestný čin? Samozrejme, že by nemalo dochádzať k užívaniu liekov bez lekárskeho predpisu a náhodného poskytovania liekov druhým osobám, ale trestnoprávny postih za takéto konanie tiež nie je vhodný postup. Týmto chcem poukázať na skutočnosť, že Trestný zákon je neprimerane prísny a vôbec nerozlišuje, že či sa jedná o lieky, mäkké či tvrdé drogy, ale sadzba je rovnaká pri akomkoľvek konaní bez ohľadu na nebezpečenstvo, ktoré daná látka môže spôsobiť.   

Lieky sú predsa v poriadku

Mohli ste sa dopustiť trestného činu a ani o tom neviete. Každopádne v tejto krajine je potrebné hrdo, národne a tradične zapíjať lieky svojim obľúbeným druhom alkoholického nápoja. Vedeli ste, že lieky proti úzkosti sú podľa NCZI medzi najčastejšie predpisovanými liekmi? Teraz už to viete. Za marihuanu by tu ľudí najradšej na hranici upaľovali, ale zobať benzáky a zapíjať ich alkoholom je v poriadku. A potom, že Zem je plochá a saharský piesok sa zhadzuje z lietadiel…

Tomáš

The post Ako absurdný dokáže byť Trestný zákon? appeared first on #freepepo.

Rozhodnutia treba rešpektovať

Čo vlastne je ten § 348 Trestného zákona? Ide o trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia. Čo si pod tým predstaviť? Zákon stanovuje viacero ne/konaní, kedy súd či iný orgán verejnej moci niečo povedal a osoba, ktorá má ne/konať to nerobí. V praxi bežná vec, zoberú mi vodičák, no som taký frajer, že aj tak budem šoférovať, veď auto ide na benzín či naftu. Prípadne som bezhlavo zamilovaný do nejakej slečny, ale súd mi zakázal sa k nej čo i len priblížiť, no nemôže nám nejaký súd v našej láske brániť a aj tak sa budem snažiť doliezať. Toto sú prípady, kedy môže dôjsť k mareniu výkonu úradného rozhodnutia. A príkladov by sme našli viacej. Toto je však bežná prax a trestné právo sa použije vážne ako krajné riešenie, lebo už raz súd povedal, že kde sú medze, no nestačilo to.

Neplatíš? Pôjdeš do basy!

Na zjazde Ústredného výboru Komunistickej strany Česko-Slovenska rokovaní vlády dňa 12.06.2024 sa naši neomylní súdruhovia ministri zhodli na návrhu zákona o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike. Tento zákon má priniesť pokoj medzi i tak polarizovanú spoločnosť a bude nám svitať na krajšie dni.

Do Trestného zákona sa má doplniť jedna krátka veta, konkrétne sa má zaviesť písm. m) do § 348 ods. 1, ktorá znie:

„bez vážneho dôvodu nesplní povinnosť zaplatiť pokutu alebo obdobnú sankciu peňažnej povahy uloženú rozhodnutím štátneho orgánu v malej výške.“

Keďže je veľký zlepenec novelizujúci Trestný zákon momentálne pozastavený Ústavným súdom SR, tak malá výška je stále 266 Eur. Bez vážneho dôvodu ani srnky netušia čo je. To si počkáme, že ako si to súdy vyložia, že čo to bude.

V praxi by to však malo znamenať, že ak niekto nezaplatí pokutu vyššiu ako 266 Eur, tak sa dopustí trestného činu, za ktorý bude možné uložiť trest odňatia slobody až na dva roky. Aj za objektívnu zodpovednosť, čiže keď požičiate niekomu svoje auto a ten dotyčný narobí pokuty. Ono to nemusí byť jedna super pokuta vyššia ako 266 Eur, môže to byť aj viac menších, ktoré časom prevýšia hodnotu 266 Eur.

Samozrejme, ide sa zvyšovať aj pokuta za priestupky týkajúce sa občianskeho spolunažívania. Výška bude až 1000 Eur. Čiže keď sa pohádate so susedom, vymeníte si pár teplých slov či faciek a niekto zavolá príslušníkov, tak po novom to môže byť až hádka či facka za tisícku. Odmietnete zaplatiť? Stanete sa páchateľom trestného činu a bude hroziť trest odňatia slobody až na dva roky.

Prečo to zavádzajú? Lebo neposlúchame

Ako dosiahnuť rešpekt? Existuje viacero spôsobov, no nie vždy sa efekt dostaví dostatočne rýchlo. Hrozbou trestu je to predsa jednoduchšie. Dôvodová správa k tejto jednej úžasnej vete spomína, že:

„Dôvodom je snaha reagovať na prípady svojvoľného ignorovania ukladaných peňažných sankcií, ktorým sa podrýva autorita administratívneho trestania orgánmi štátu, ako aj nedostatočný odstrašujúci efekt výkonu správneho rozhodnutia.“

Lenže táto palica má dve strany. Tí, ktorí sme zodpovednejší a vieme, že pokuty sa nehádžu do koša a poštu si treba preberať, nejaký problém mať nebudeme. Nuž je medzi nami kopec alfa samcov, ktorým predsa štát nebude rozkazovať ako sa majú správať. Možno práve takto dôjde k skroteniu vášní aj na úkor popierania účelu trestného práva spojeného s bezhlavým trestaním. Možno ani nie. Veď snáď tento nezmysel skončí na Ústavnom súde SR a ten slušne odkáže súdruhom, že toto je už fakt cez čiaru.

Do psej matere…

Takto sa to nerobí. Plné ústa restoratívnej justície a ako novela Trestného zákona má priniesť zlepšenie. Zrazu len precitneme, zavanie nás pred rok 1989 a pociťujeme hlboký mier, kedy bolo všetko o dosť lepšie predsa. Odpustil som si všetky tie naše právnické zaklínadlá ako táto ľúbezná veta pod označením písm. m) popiera princípy trestného práva ako najkrajnejšieho prostriedku, či filozofické úvahy o tom, ako je toto ustanovenie v súlade s minulým režimom a nie s demokratickými hodnotami či restoratívnou justíciou. Chýbajú vám Igorove atómovky? Nemuseli ste dlho čakať lebo súčasná vláda preráža dno aj bez „obľúbených“ atómoviek.

Celá nostalgia na minulý režim dostupná tu: https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/29673/1

Tomáš

The post Fakt nám už drbe v tejto krajine? appeared first on #freepepo.

• Rudolf Huliak, poslanec NR SR

Nie, pán poslanec, o takýchto veciach sa nepolemizuje. V matematike sa používajú axiómy. Axiómy sú tvrdenia, ktoré sa vopred považujú za platné a z toho dôvodu nie je potreba ďalšieho preukazovania. V prípade prírodných vied, pod ktoré spadá aj matematika či vedy o Zemi, hovoríme o vedách exaktných. Exaktný znamená v tomto ponímaný vedecky presný. Čiže sa nemusí každý z nás vystreliť do vesmíru, aby si overil tvar zemegule. V rámci týchto prázdnych rečí niektorých nami volených zástupcov alebo týmito volenými zástupcami dosadených špecialistov mi napadá výrok zo známeho filmu Bolka Polívku ohľadom existencie pohlavného orgánu ženy jeho právneho zástupcu. V tomto kontexte tiež nepochybujem o tom, že títo ľudia majú mozog, aj keď som ho nevidel.

Ako sme sa sem dostali?

Čo sme si zvolili, to máme. Má vôbec zmysel sa nad tým zamýšľať ako sa to mohlo až takto zvrhnúť? Iste. Nemali by sme to nechať tak. Dovolím si však tvrdiť, že to, čo sa dnes deje, nie je výsledkom posledných volieb. Nedá sa predsa z roka na rok dostať na takéto intelektuálne dno. To dno sme začali pomaličky prerážať keď sa prví extrémisti dostali do Národnej rady SR. Pre právnika, ktorý si ctí základné ľudské práva a slobody, je nemysliteľné, aby nami volení zástupcovia dokázali otvorene podporovať zverstvá diktátorských režimov, snažiť sa dekriminalizovať vojnového zločinca, ktorý veď bol len obyčajným katolíckym duchovným alebo spochybňovať holokaust. Následne keď došlo ku konfrontácii, zrazu nikto z týchto frajerov už nemal názor, lebo veď nie sú historikmi alebo nevedia používať počítač.

Toto je však len jeden z faktorov, ktorý dopomohol k prerážaniu pomyselného dna prepadu až do žumpy plnej nenávisti a konšpirácií. Iste, tých skutočností môže byť viacej. Možno to už pomaličky začalo aj pred nástupom fanúšikov neúspešného rakúskeho maliara. Samozrejme, nefandili mu kvôli jeho umeleckej tvorbe, ale zlu, ktoré rozpútal. Ďalším výrazným míľnikom bola pandémia. V tomto krátkom období sa mnoho vecí udialo a okrem strát na životoch došlo aj k značnej strate zdravého rozumu. Vedecké štúdie sa nerobia pre srandu králikov a nevznikajú po pregúglenej noci pri pive, kde následne vysvitne jednoznačná prauda! Poukážem na jednu štúdiu, publikovanú v renomovanom časopise Frontiers, od chorvátskych vedcov. Táto štúdia reagovala práve na toto kruté obdobie pandémie. Táto štúdia rozoberá jeden z mojich obľúbených pojmov „I did my own research“ t. j. urobil som si svoj vlastný výskum. V závere tejto štúdie sa konštatovalo, že: „Konšpiračné a zaujaté myslenie bolo zapletené do mnohých omylov, ktoré sú hlboko zakorenené v populárnom naratíve. Ukázali sme, že preceňovanie vlastného uvažovania spolu s nedostatkom dôvery vo vedu prispieva k podpore epistemicky podozrivých presvedčení týkajúcich sa pandémie. Takéto presvedčenia majú možnosť spôsobiť škody vo veľkom rozsahu[2].“ Výsledky tejto štúdie sa však dajú aplikovať na konšpiračné myslenie vo všeobecnosti a nielen na konkrétnu situáciu, ktorou bola pandémia.

Sebavedomie či vedomosti?

Dvaja americkí psychológovia (už teraz je zle, lebo sú americkí) prišli v roku 1999 s hypotézou o preceňovaní síl u intelektuálne slabších ľudí. Svoju hypotézu vykonali na sérii experimentov. Experimenty potvrdili túto hypotézu. Vidíte, vo vede a výskume si dávame hypotézy, ktoré na základe analýz, dát a faktov buď vyvrátime alebo potvrdíme. Ide o komplexný proces, ktorý isto nedáme na počkanie za večer prehliadania webových stránok a aby ten výsledok mal nejakú hodnotu, prejde recenzným konaním, že či sa tam neposplietalo piate cez deviate. Ale naspäť k tomu, čo títo dvaja páni vyskúmali. Tvrdili, že neschopní ľudia majú tendenciu preceňovať úroveň svojich schopností, neuvedomujú si schopnosti druhých, nevidia vlastnú nekompetentnosť a k priznaniu svojej odbornosti dochádza zväčša keď v danej oblasti sú dostatočne vyškolení. Toto je základ tzv. Dunning-Krugerovho efektu[3]. V jednoduchosti povedané, čím menej znalostí a čím vyššie sebavedomie, tým väčší frajer za klávesnicou.

Vyššie uvedená teória má svojich zástancov, ale aj kritikov. Toto je napríklad téma, o ktorej sa polemizovať dá a aj má a nie je to axióm, ktorý stanovuje, že takto to bolo, je a bude. Žiaľ, osobne si myslím, že táto teória veľa hovorí o dnešnom fungovaní, kedy miesto dát a faktov hrajú dôležitejšiu rolu emócie. Časom sme sa nejak presunuli od racionalizmu (rozumného zmýšľania), ktorý bol podporený empirizmom, čiže skúsenosťami k akémusi iracionálnemu senzualizmu. Čiže jednoducho povedané, netrápia nás fakty a názory erudovaných odborníkov v danej oblasti, ale keď to cítime takto, takto to bude a začleníme sa radšej do partie ľudí, ktorá sa s nami zhodne. Každý máme (zatiaľ) slobodu prejavu a môžeme mať právo na názor. No keď sa mi pokazí auto, pôjdem do servisu alebo keď sa necítim dobre, pôjdem k lekárovi a nebudem sa tváriť, že všetko viem a ten mechanik či lekár chce zo mňa len vytiahnuť peniaze a oklamať ma. Ruku na srdce, koľko z vás si na internete hľadalo diagnózy, keď ste sa necítili dobre a podľa internetu už by ste tu dávno nemal byť?

Skromná (ne)podpora vedy

My nie sme tí, ktorí vykrikujú. Náš hlas nepočuť. My sa združujeme na rôznych konferenciách a prezentujeme výsledky našich výskumov. Diskutujeme a máme k sebe úctu a rešpekt. Následne výsledky publikujeme a zväčša sú dostupné zadarmo na internete. Nemôžeme do sveta vypustiť len tak hocičo. Lenže kto má čas čítať viac ako tri strany? Taktiež niekedy píšeme príliš odborne a nerozumiete nám. Nie sme influenceri ani youtuberi. O túto pozornosť ani nestojíme. A keď si myslíte, že s vedou a výskumom môžeme byť ťažkou za vodou, tak to vôbec. Veď nástupný plat odborného asistenta na vysokej škole (človek, ktorý má PhD.) je 1370 eur v hrubom[4] a okrem povinností pedagóga sa vyžaduje aj vedecká činnosť. Kvôli peniazom to nikto nerobí a popri tejto náročnej „záľube“ majú mnohí aj druhú prácu, aby prežili. Ostáva len dúfať, že nie sme až v takom úpadku ako kedysi bol staroveký Rím, že sa uspokojíme s chlebom a hrami. Na záver si vás dovolím požiadať o podporu vedy a výskumu, ktorá je v tejto republike dlhé roky ťažko podhodnotená. Influenceri a youtuberi vám život nezlepšia, ale veda áno.

Tomáš

P.S.: Sdielajte kim nesmažú!!

Podporiť nás môžete tu.

[1] Dostupné online: https://www.ta3.com/clanok/937987/o-tom-ci-je-zem-plocha-alebo-gulata-sa-da-polemizovat-tvrdi-huliak-fico-a-danko-si-z-mimovladok-spravili-nepriatela-mysli-si-seliga

[2] VRANIC, A et al.: “I Did My Own Research”: Overconfidence, (Dis)trust in Science, and Endorsement of Conspiracy Theories. In: Frontiers Psychology, Vol. 13. 2022. Dostupné online: https://www.frontiersin.org/journals/psychology/articles/10.3389/fpsyg.2022.931865/full

[3]KRUGER, J., DUNNING, D.: Unskilled and Unaware of It: How Difficulties in Recognizing One´s Own Incompetence Lead to Inflated Self-Assessments. In: Journal of Personality and Social Psychology, 77(6). 1999. Dostupné online: https://psycnet.apa.org/doiLanding?doi=10.1037%2F0022-3514.77.6.1121

[4] Pozri platovú triedu č. 9 v prílohe č. 6 k nariadeniu vlády č. 296/2022 Z. z. Dostupné online: https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/296/20230901.html

The post Má zmysel venovať sa vede a výskumu? appeared first on #freepepo.

Občianske združenia BEZ DROG, o. z. a Slovensko bez drog, o. z. majú spoločného menovateľa, ktorým je náboženský podtón a prebraté myšlienky z amerického Foundation for a Drug-Free World. Na webových stránkach a v informačných materiáloch oboch združení je možné nájsť logo tejto americkej organizácie, ktorá je neziskovou organizáciou pôsobiacou v Los Angeles. Táto nezisková organizácia patrí pod scientológov. Tieto dve združenia prebrali a preložili informačné materiály a pseudodokumentárne filmy z kampane Thruth About Drugs, ktoré boli  vypracované práve neziskovou organizáciou Foundation for a Drug-Free World. Stačí si porovnať anglické verzie týchto materiálov so slovenskými a v samej podstate tieto združenia na Foundation for a Drug-Free  World aj odkazujú. Táto nezisková organizácia je priamo spomenutá na oficiálnej webstránke www.scientology.org, ktorá je hlavnou stránkou scientológov v USA.

V USA bola  táto  nezisková  organizácia  resp.  ich  program  Truth About  Drugs  označená za pseudovedu a otvorene bolo konštatované, že šlo o protidrogovú kampaň scientológov. Program založilo toto kontroverzné náboženské hnutie v roku 2006 a začalo ho šíriť po školách. Začali sa čoskoro ozývať negatívne ohlasy na túto činnosť, že šíria nepravdivé informácie¹. Následne už v školách nedostávali priestor, aby mohli prednášať ohľadom tejto témy. Na Slovensku však pokračujú veselo vo svojich aktivitách.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sme oslovili Ministerstvo školstva SR a dopytovali sme sa, že či majú vedomosť o aktivitách týchto združení na školách. Tiež sme sa pýtali, že akou formou plánujú vykonávať preventívne aktivity a či naďalej umožnia na školách prednášky týchto združení. Na odpoveď ešte čakáme a uvidíme aké stanovisko nám poskytne Ministerstvo školstva SR.

O návykových látkach a ich rizikách je potrebné hovoriť. Mali by však o týchto veciach šíriť overené informácie príslušné inštitúcie akým sú ministerstvá, ktoré majú v pôsobnosti rôzne oblasti prevencie alebo subjekty akreditované ministerstvami, prípadne renomovaní odborníci v danej oblasti.

1. LILLEY-MATHIS, B. A Scientology-Run Anti-Drug Group Works Extensively in New York City Schools. Dostupné online: https://slate.com/news-and-politics/2015/01/scientology-new-york-city-schools-drug-free- world-foundation-works-with-students.html  ↩︎

The post Takto sa prevencia nemá robiť appeared first on #freepepo.

Nové trestné sadzby po pozmeňovacom návrhu

V pôvodnom návrhu novely Trestného zákona² sa stanovilo tabuľkou v prílohe č. 1 tzv. nepatrné množstvo. Za pozitívne môžeme označiť, že konečne po vyše 20 rokoch sa zbavíme pojmu obvykle jednorazová dávka a presne sa zadefinuje množstvo tej-ktorej omamnej alebo psychotropnej látky. Pri marihuane by malo byť nepatrné množstvo 2 gramy.

Následne podľa vynásobenia nepatrného množstva sa má určovať množstvo malé, väčšie, značné, veľké a mimoriadne veľké. V pôvodnom návrhu boli násobky nepatrného množstva dvakrát vyššie ako v pozmeňovacom návrhu, ktorý predložil (obvinený) poslanec Tibor Gašpar. Podľa tohto pozmeňovacieho návrhu by boli množstvá a trestné sadzby nasledovné:

Čo ak niekto bude prechovávať viac než väčšie množstvo?

Podľa dôvodovej správy k návrhu Trestného zákona³ a novozavedeného § 135b ods. 1 sa za prechovávanie bude považovať prechovávanie maximálne množstva väčšieho t. j. po pozmeňovacom návrhu to bude maximálne 0,5kg marihuany. Prechovávanie viac než 0,5kg marihuany bude automaticky obchodovaním so sadzbou 7-15 rokov. Samotná dôvodová správa k tomu uvádza, že:

„Z uvedeného vyplýva, že pojem prechovávania sa navrhuje kvantitatívne obmedziť na najviac väčšie množstvo. Pri prechovávaní značného, veľkého a mimoriadne veľkého množstva je z pohľadu predkladateľa možné odôvodnene predpokladať, že minimálne časť z tohto množstva nebude určená na osobnú spotrebu, resp. bude určená na ďalšiu distribúciu alebo na účely získania majetkového prospechu.“

Automaticky, bez potreby dokazovania, pôjde o skutkovú podstatu obchodovania, ak niekto bude prechovávať viac než 0,5kg marihuany. Nezáleží na tom, či reálne došlo k predaju.

Novela praje záhradkárom

Konečne dochádza k zavedeniu skutkovej podstaty pestovania, podobne ako tomu je v Českej republike. Doposiaľ sa aplikovalo „zadováženie“ na pestovanie rastlín rodu Cannabis a sadzba bola rovnaká ako za obchodovanie či výrobu t. j. 3 až 10 rokov. V prílohe č. 2 predkladanej novely sa stanovilo nepatrné množstvo rastlín ako je uvedené nižšie.

Pre lepší prehľad sadzieb za pestovanie rastlín rodu Cannabis prikladám tabuľku:

Musím sem pridať aj znenie zákona s násobkami – pri počítaní treba vydeliť dvomi, keďže množstvá uvedené v tomto znení sa pozmeňovacím návrhom znížili o polovicu.

Vyššie uvedené skutočnosti v tabuľke sa konštatujú v § 135e ods. 2 predkladanej novely. Samozrejme pozmeňovacím návrhom sa tieto množstvá znížili o polovicu oproti predloženému návrhu, tak ako uvádzam vyššie. Každopádne aj pri značnom množstve rastlín sme stále v prečine t. j. v protiprávnom konaní, ktoré je spáchané z nedbanlivosti alebo je spáchané úmyselne, ale horná hranica sadzby neprevyšuje 5 rokov.

Ako sa stane z pestovateľa obzvlášť závažný zločinec?

Odpoveď je veľmi jednoduchá. Usuší vypestované rastliny. Dokým pestovanie maximálne značného množstva rastlín t. j. až 200 rastlín je stále prečinom, tak akonáhle dôjde k spracovaniu rastlín a prechovávaniu sušiny, ktorá bude mať hmotnosť viac než 0,5kg sme v režime zločinu obchodovania, pri množstve nad 3kg pôjde už o obzvlášť závažný zločin.

V praxi to bude znamenať, že v záhrade môže byť prakticky malé pole plné rastlín, avšak problém nastane, ak sa tieto rastliny usušia. Je správne, že za pestovanie rastlín konečne nehrozia abnormálne sadzby ako predtým t. j. čo i len za jednu rastlinu hrozil trest na 3 až 10 rokov, no na druhej strane ostalo nedomyslené prechovávanie resp. automaticky posudzovanie prechovávania viac než 0,5kg marihuany ako obchodovanie so sadzbou 7 až 15 rokov.

Záver

V pozmeňovacom návrhu k novele trestného zákona k zníženiu násobkov nepatrného množstva o polovicu sa uvádzalo, že „v § 135d sa navrhuje spresnenie navrhovanej právnej normy pre odstránenie prípadných výkladových otázok konceptu určenia množstva omamných a psychotropných látok. V záujme zabránenia drastickým rozdielom oproti súčasnosti sa navrhuje znížiť o polovicu množstvá uvedené v ustanovení.“ Čiže budeme predchádzať drastickým rozdielom a vlastne prijmeme niečo, čo je to isté ako doteraz len v ružovom. Teda okrem pestovania. K až tak výraznej zmene v tejto oblasti, s ktorou by sme sa vyrovnali vyspelým krajinám, nedôjde.

Tomáš

P.S. našu činnosť môžete podporiť tu, lebo Sašo je dysvšetko a Sorošovi vždy uvedie zlé číslo účtu…

1. https://uniba.sk/spravodajsky-portal/detail-aktuality/back_to_page/aktuality-43/article/diskusia-o-urade-specialnej-prokuratury-na-akademickej-pode/ ↩︎
2. Celé znenie navrhovanej novely: https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=9577 ↩︎
3. Pozri „K bodom 66, 67 a 164 (§ 135, § 135b až § 135f a prílohy č. 1 a 2)“ v dôvodovej správe na odkaze: https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=536583 ↩︎

The post Navrhovaná novela Trestného zákona a marihuana appeared first on #freepepo.

V tomto článku poukážem na skutočnosť, že ako sa domôcť upustenia od zvyšku trestu zákazu činnosti, čiže požiadať súd, aby upustil od zvyšku tohto trestu. Budem sa však venovať primárne skutkovému stavu, kedy došlo k spáchaniu trestného činu ohrozenia pod vplyvom inej návykovej látky než alkoholu, keďže je tam trošku rozdiel.

Ako je to s alkoholom?

V prípade alkoholu máme oficiálne nulovú toleranciu a rozlišujeme medzi priestupkom a trestným činom. Táto nulová tolerancia však nie je úplne nulová. Podľa Nariadenia Prezídia Policajného zboru a aj vyjadrení hovorkyne Prezídia Policajného zboru máme toleranciu do 0,29 promile¹. Čiže ten, kto fúkne menej ako 0,3 promile sa nedopustí ani priestupku. Až nad 0,3 promile vrátane sa takéto konanie posudzuje v režime priestupku. Za priestupok sa ukladá pokuta a zákaz činnosti t. j. páchateľ prichádza o vodičský preukaz na dobu určitú. O tomto rozhoduje príslušný správny orgán.

Podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov nad 1 promile už pôjde o trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky. O vine a treste rozhoduje vždy súd. Podľa štatistík v týchto prípadoch najčastejšie súdy ukladajú trest odňatia slobody s podmienečným odkladom tzv. podmienku alebo peňažný trest spolu s trestom zákazu činnosti.

Samozrejme, že sa môžu vyskytnúť ojedinelé prípady, kedy nemusí byť hodnota 1 promile alkoholu v krvi či v dychu a pôjde už o trestný čin. Táto skutočnosť je závislá od posúdenia znalca.

Ako je to s inými návykovými látkami?

Pri pozitívnom krvnom teste na inú návykovú látku než alkohol pôjde automaticky o trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky. V týchto prípadoch nie je stanovená žiadna tolerancia aj keď tento postup je nesprávny, keďže sa neberie do úvahy tzv. zvyškové množstvo tej ktorej omamnej či psychotropnej látky v krvi. To znamená, že sa neposudzuje či je reálne vodič pod vplyvom tej ktorej omamnej či psychotropnej látky alebo má v krvi len tzv. zvyškové množstvo, ktoré nijak neovplyvňuje jeho spôsobilosť viesť motorové vozidlo.

V Českej republike túto skutočnosť už rozlišujú, u nás vôbec. Najvyšší súd ČR stanoviskom sp. zn. Tpjn 300/2020 stanovil, že kedy pôjde o zvyškové množstvo a kedy už dochádza k stavu vylučujúcemu spôsobilosť viesť motorové vozidlo.

U nás teda postačuje pozitívny krvný test na inú návykovú látku v krvi, aby došlo k spáchaniu trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky bez ohľadu na to, či je vodič ozaj pod vplyvom alebo má v krvi len tzv. zvyškové množstvo.

Keď si k tomuto chcete prečítať viac, tak na tomto odkaze nájdete celú štúdiu. Štúdia je na stranách 524 až 539.

Ako sa domôcť vrátenia vodičáku?

Keď súd uložil trest zákazu činnosti, tak rovnako ten istý súd môže na žiadosť rozhodnúť aj o podmienečnom upustení od tohto trestu. Čiže dokým súd, ktorý zakázal viesť motorové vozidlo to znova nepovolí, vodičský preukaz nebude vrátený.

Na podmienečné upustenie od zvyšku trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlo je potrebné splniť tri základné podmienky:

1. polovica trestu musí byť vykonaná (ak súd uložil zákaz napr. na 12 mesiacov, žiadať o upustenie sa dá až po 6 mesiacoch)
2. žiadateľovi o upustenie nebol v posledných 10 rokoch uložený trest zákazu činnosti (ak sa nejedná o prvý zákaz činnosti, v takom prípade súd neupustí od trestu zákazu činnosti)
3. preukázanie, že ďalší výkon trestu zákazu činnosti nie je potrebný (napr. že nedošlo k porušeniu zákazu činnosti)

Postup je teda nasledovný. Na súd, ktorý svojim rozhodnutím rozhodol o zákaze činnosti sa pošle žiadosť. Súd túto žiadosť posúdi a rozhodne, či podmienečne upustí od zákazu činnosti alebo nie.

Prikladám aj vzor žiadosti, ktorý je potrebné poslať na súd, ktorý rozhodol o zákaze. Do žiadosti stačí len doplniť základné údaje na vybodkované miesta a na poslednej strane sa podpísať. Jedná sa o žiadosť o upustenie od zvyšku trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlo, ktorý bol uložený za vedenie motorového vozidla pod vplyvom inej návykovej látky než je alkohol. Taktiež treba mať na pamäti splnenie vyššie uvedených podmienok t. j. polka trestu už uplynula, v minulosti žiadateľovi nebol uložený zákaz činnosti a preukázanie, že ďalší výkon tohto trestu nie je potrebný.

Tomáš

P.S. našu činnosť môžete podporiť tu, lebo Sašo je dysvšetko a Sorošovi vždy uvedie zlé číslo účtu…

1. https://www.youtube.com/watch?v=GI-s_0w3Ht0 ↩︎

The post Vrátenie vodičáku – ako na to? appeared first on #freepepo.

Konopa je droga či liek?

Otázka možno jednoduchá, no odpoveď nie je taká jednoznačná. Na úvod konštatujem, že Ministerstvo zdravotníctva SR považuje taký kokaín či pervitín za liečivo. Dobre čítate. Prečo tomu tak je? Slovenská republika je viazaná viacerými medzinárodnými aktmi. Či už je to Jednotný dohovor OSN o omamných látkach z roku 1961 alebo Dohovor o psychotropných látkach z roku 1971 alebo aj menej známy a veľmi podstatný Európsky liekopis.

Trestný zákon nepozná pojem droga. Sme viazaní mnohými medzinárodnými aktmi a jedným z nich je aj Rámcové rozhodnutie Rady 2004/757/SVV, ktorým sa stanovujú minimálne ustanovenia o znakoch skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti nezákonného obchodu s drogami. To, že sme tento akt neprebrali úplne správne nám už vytkla Komisia Európskych spoločenstiev. Vytkli nám napríklad aj to, že nemáme definovaný pojem droga¹.

V Trestnom zákone by sme márne hľadali definíciu drogy. Tento účel však plní pojem návyková látka. Návykovou látkou sa rozumie alkohol, omamné látky, psychotropné látky a ostatné látky, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť správanie a rozhodovacie schopnosti. Omamné a psychotropné látky sú uvedené v prílohe č. 1 zákona o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch.

Podľa vyššie uvedeného zákona máme 3 skupiny týchto látok. Prvá skupina (sem patrí aj THC, marihuana, rastliny rodu Cannabis, hašiš, ale aj LSD, psilocybín či heroín atď.) obsahuje látky, ktoré vyvolávajú závislosť a nie sú obsiahnuté v žiadnom liečive. Druhá skupina obsahuje látky, ktoré sú vysoko návykové, ale sú obsiahnuté v nejakom lieku (sem patrí kokaín, pervitín, ketamín atď.) Tretia skupina obsahuje látky, ktoré nie sú až tak návykové a sú obsiahnuté v nejakom lieku (sem patrí alprazolam, diazepam, bromazepam, zolpidem atď.)

V druhej skupine však je aj THC. Ale len preto, že máme (ne)dostupný liek Sativex. Čiže keď pôjde o THC, ktoré je obsiahnuté v Sativexe, ktorý sa mimochodom u nás nikdy nikomu nepredpísal (pozri štatistiky predpisovaných liekov NCZI) tak je to liečivo. Inak THC obsiahnuté v sušených kvetoch, výťažkoch či iných formách bude patriť do prvej skupiny.

Z uvedeného teda vyplýva, že v našich podmienkach je všetko obsahujúce THC, okrem Sativexu, návykovou látkou spadajúcou do prvej skupiny t. j. medzi látky, ktoré sa nevyužívajú ako liečivo.

Prichádza zmena a konopa by mala byť liekom

Ako som už vyššie spomenul, kokaín a pervitín považuje Ministerstvo zdravotníctva SR za liečivo. Oni sami mi to uviedli v liste č. S26496-2022-OF-2 zo dňa 06.12.2022. Tak som sa pýtal Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv či existujú lieky s obsahom týchto látok. Samozrejme, že u nás neexistujú. V liste č. 22/33827 mi uviedli, že u nás žiadne lieky neobsahujú tieto látky. Kokaínum-chlorid má článok v Európskom liekopise a Metamfetamín čiže pervitín má zas článok v Americkom liekopise.

Liekopisy sa však pravidelne aktualizujú. Od 01. júla 2024 podľa Contents of Supplement 11.5 sa majú do Európskeho liekopisu medzi liečivá zaradiť kvety konopy. Konopa dostane vlastný článok v Európskom liekopise pod označením Cannabis flower.

Už je tomu takmer 5 rokov čo Slovenská republika úspešne ignoruje uznesenie Európskeho parlamentu č. 2018/2775(RSP) o používaní konopy na liečebné účely. Zaradením kvetov konopy do Európskeho liekopisu by malo dôjsť k preradeniu konopy minimálne do druhej skupiny a už by mala byť konopa plnohodnotne aj v našich podmienkach uznaná ako liečivo a nie len pokiaľ ide o Sativex. Slovenská republika je predsa signatárom Dohovoru Rady Európy o vypracovaní Európskeho liekopisu.

Záver

Požiadal som Ministerstvo zdravotníctva SR o stanovisko aj kvôli doplneniu kvetov konopy do Európskeho liekopisu. Čakám na ich odpoveď, že čo s tým plánujú urobiť. Európsky liekopis je pre nás záväzný a nebude už možnosť sa vyhovárať, že konopa nie je liečivom. V Českej republike alebo v Nemecku či iných krajinách nebolo potrebné čakať na zaradenie konopy do liekopisu a systém lekárskej konopy si tieto krajiny vedeli aj bez toho vytvoriť. U nás sa to doposiaľ prečo nedalo? A vlastne budú brať na doplnený liekopis ohľad alebo to bude odignorované ako uznesenie Európskeho parlamentu?

Tomáš

P.S. našu činnosť môžete podporiť tu, lebo Sašo je dysvšetko a Sorošovi vždy uvedie zlé číslo účtu…

1. KLÁTIK, J. et al. Drogové trestné činy. Praha: Nakladatelství Leges, s.r.o. 2018. s. 85. ↩︎

The post Konopa je droga či liek? Čo na to zákon? appeared first on #freepepo.

Dožili sme sa arogancie moci a deštrukcie právneho štátu. Občania tejto republiky však vyjadrili svoj názor a vládne nám čo nám vládne. V uplynulých dňoch už aj z vodovodu ide, že bude novela Trestného zákona. Od účinnosti terajšieho Trestného zákona t. j. 1.1.2006 to má byť najvýraznejšia zmena v základnom trestom kódexe tohto štátu. Po tak dlhej dobe by sme čakali, že ozaj príde seriózna zmena, ktorá nás posunie vpred od represie, čiže neprimeraného trestania, k tej modernej restoratívnej justícii.

V skutočnosti to však tak nevyzerá. Od relevantných odborníkov na trestné právo (nemám na mysli toho, ktorý je dekan na PraF UK, i keď jeho odbornosť nespochybňujem, no nejak veľmi ukazuje stranícky dres a ani toho, ktorého najobľúbenejšie číslo je 363) ste sa zrejme už dočítali a dopočuli, že čo všetko zlé môže priniesť táto novela. Od rušenia Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorá má svoje opodstatnenie v našom systéme až po škrt cez rozpočet oznamovateľom protispoločenskej činnosti (najmä korupcie) cez premlčanie niektorých skutkov vybraným kamošom zakončeným znižovaním sadzieb najmä ekonomickej kriminality pre kamošov, ktorým sa ešte skutky nemôžu premlčať.

Náš Trestný zákon by prijatím tejto novely vyzeral v porovnaní s vyspelými trestnými kódexmi asi tak, ako nižšie predložený obrázok. Čiže nejak takto.

Pozitívnym prínosom by sme mohli označiť konečne normálnejšie sadzby v oblasti drogovej trestnej činnosti, zavedenie skutkovej podstaty pestovania, zrušenie absurdnej obvykle jednorazovej dávky a podobne. Avšak pri týchto zmenách sú tiež značné nedostatky a medzery. Tým, že sa zvyšuje hodnota minimálnej spôsobenej škody, tak by podľa starej úpravy by boli tresty priaznivejšie ako podľa tabuľky, ktorá je prílohou novely. Taktiež v zmysle tých množstiev v tabuľke, ktorá je prílohou č. 1 k novele budú vznikať absurdné situácie, kedy za 100g pervitínu bude hroziť vyšší trest ako za 100g kokaínu. Nezmysel.

Restoratívna justícia, vážne?

Majú sa meniť aj zásady ukladania trestov. V ľudskej reči povedané, po novom by sa rozšírila možnosť ukladania tzv. podmienky a tiež by súd mal tak ukladať tresty, že v podstate trest odňatia slobody nepodmienečne, čiže posedenie v chládku by malo byť ako najkrajnejšia možnosť. Rozšíriť sa má ukladanie trestu domáceho väzenia či peňažného trestu. Takže kamoši v najhoršom prípade dostanú náramok alebo proste zaplatia peňažný trest a ruka hore.

K vyššie uvedenému len dodám toľkoto…

Samozrejme, budeme sa odvolávať na Európsku úniu, neprimerane prísne trestné sadzby a tresty, ale iba keď nám to vyhovuje. Chalani tam boli 12 rokov. Vládli už počas účinnosti terajšieho Trestného zákona a ani raz nechceli výraznejšiu zmenu. Zrazu keď horí, rýchlo treba zmeny a alibisticky sa vyhovoríme na úniu či kdečo iné. Bez diskusie s odbornou verejnosťou, bez patričných analýz, bez relevantných podkladov, proste bez všetkého, čo predchádza v civilizovaných krajinách v rámci legislatívneho procesu resp. celkovej príprave tak závažnej zmeny v tak významnom právnom predpise. A ako bonus, poďme to prijať v skrátenom legislatívnom konaní, pre ktoré nevidím žiaden dôvod a to ich tvrdenie o ohrození ľudských práv je skôr ohrozenie kamošov a zabezpečenie odvrátenia vysokých trestov alebo vôbec nejakých trestov lebo veď kto nekradne, okráda svoju rodinu. Celá novela je na štýl nedeľného obedu typu čo kuchyňa dala.

Pravdou ostáva, že v našich podmienkach míňame na výkon trestu odňatia slobody cca 23 tisíc eur ročne na jedného väzňa¹. Pravdou je, že máme prísny Trestný zákon oproti vyspelým krajinám Európskej únie a že máme veľmi vysoký počet ľudí vo väzení na počet obyvateľov. No takýto rýchlo zbúchaný mačkopes tomu nepomôže. Aplikácii alternatívnych trestov resp. prínosu restoratívnej justície do praxe sa niekoľko rokov venuje prof. Dianiška s prof. Strémym. Chaloši, prečo ste sa ich nepýtali ako na to? Predsa niekoľko štúdií vydali a boli riešiteľmi významných projektov v tejto oblasti.

Len pre zaujímavosť uvádzam krátke porovnanie toho, čo tu máme a toho, ako má vyzerať restoratívna justícia. Nižšie uvedená tabuľka je prebratá od prof. Dianišku a prof. Strémyho².

Záver

Človek nemusí byť právnikom na to, aby začal chápať, že to, čo má priniesť tento mačkopes nie je ucelená a odborná zmena. Vyššie uvedenou tabuľkou snáď každý pochopí, že táto novela nesmeruje k restoratívnej justícii, ale k záchrane topiacich sa kamošov a veď prospeje aj obyčajným ľuďom, tak čo je na tom vlastne zlé? Takto sa v žiadnom prípade trestná politika nerobí a tak významná zmena sa už vôbec nemá prijímať v skrátenom legislatívnom konaní. Vyvstáva dosť vysoká šanca, že pri skrátenom legislatívnom konaní by chalošom Ústavný súd SR klepol po prstoch a povedal, že takto sa to fakt do psej matere nerobí. A vlastne prečo ideme znižovať tresty za korupciu keď korupcia na najvyšších miestach neexistuje?

Tomáš

P.S. našu činnosť môžete podporiť tu, lebo Sašo je dysvšetko a Sorošovi vždy uvedie zlé číslo účtu…

1. https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/692104-vaznice-kolko-stoji-vazen-novela-trestneho-zakona-ficova-vlada/ ↩︎
2. DIANIŠKA, G., STRÉMY, T.: Aplikácia alternatívnych trestov v podmienkach Slovenskej republiky. In: Aplikácia alternatívnych prístupov v justícii na Slovensku II. Bratislava: Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, 2022. s. 47. Dostupné online: https://restorativni-justice.cz/wp-content/uploads/2023/02/Zbornik_AAPvJnS.pdf ↩︎

The post Smerohlasácky národný mačkopes nie je restoratívnou justíciou appeared first on #freepepo.

Teória o tom, že marihuana je tzv. gateway drug, čiže vstupná brána k tvrdým drogám bola už dávno vyvrátená a toto tvrdenie sa považuje za akýsi zaužívaný mýtus. Nepopieram, že existuje isté percento ľudí, pri ktorých marihuana ozaj predstavovala vstupnú bránu k ostatným návykovým látkam, ale platí to pre drvivú väčšinu prípadov?

Čo na to štúdie?

Podľa štúdie uskutočnenej American Addiction Centers bol pri užívateľoch iných omamných a psychotropných látok vstupnou bránou práve alkohol. Podľa tejto štúdie sa preukázalo, že 65% až 68% ľudí prišlo prvýkrát do kontaktu s alkohol než skúsilo iné návykové látky. Druhou látkou, ktorú najčastejšie prvýkrát ľudia vyskúšali je nikotín. Marihuana je až na treťom mieste².

Ďalšia štúdia, v ktorej sa vedci zaoberali výskumom molekulárneho mechanizmu pri vstupných drogách sa konštatovalo, že v USA a v Európe je veľmi dobre definovaná sekvencia užívania návykových látok. Užívaniu marihuany predchádza užívanie alkoholu či nikotínu. Z tejto štúdie vyplýva, že ľudia sa primárne dostanú do kontaktu s alkoholom či nikotínom a až následne skúšajú iné návykové látky³.

Užívanie marihuany tiež nie je bez rizík

Z hľadiska využitia marihuany v medicíne uvádzam názor Dr. med. Grotenhermena, ktorý vo svojej štúdii uvádza nasledovné: „telesný potenciál závislosti na cannabis je veľmi nízky. Po ukončení dlhodobého užívania sa môžu po niekoľko dní objaviť abstinenčné príznaky formou narušeného spánku, častejších snov, potenie a podráždenosť. Psychická závislosť je možná pri zodpovedajúcej štruktúre osobnosti. Pri užívaní cannabisu ako lieku je nebezpečenstvo fyzickej závislosti zanedbateľné⁴.“

Tvrdenia doktora Grotenhermena potvrdzuje aj štúdia prof. Roquesa, ktorý pri porovnávaní nebezpečenstva alkoholu, opiátov, kokaínu, benzodiazepínov, nikotínu a marihuany dospel k záveru, že pri marihuane je slabá miera či už telesnej alebo psychickej závislosti, k poškodeniu nervového systému nedochádza, celková toxicita je veľmi slabá a spoločenskú nebezpečnosť označil za slabú. Pri alkohole dospel k záveru, že telesná a psychická závislosť je veľmi vysoká, poškodenie nervového systému, celková toxicita a spoločenská nebezpečnosť je vysoká⁵.

Záver

Treba si uvedomiť, že máme dostupnú ďaleko nebezpečnejšiu látku, ktorú si môžeme legálne zakúpiť. Prekvapím vás tvrdením, že alkohol je droga a je to tvrdá droga. Na Slovensku môže alkohol za každé šieste predčasné či násilné úmrtie. Toto nie je moje tvrdenie, ale výsledok výskumu vedcov z Univerzity Komenského⁶. Napriek tomu za marihuanu hrozia neprimerane vysoké a nepredvídateľné tresty a alkohol bez väčších problémov tolerujeme a priam ešte jeho konzumáciu podporujeme.

Tomáš

P.S. našu činnosť môžete podporiť tu, lebo Sašo je dysvšetko a Sorošovi vždy uvedie zlé číslo účtu…

1. https://www.europarl.europa.eu/news/sk/headlines/society/20190207STO25316/europsky-parlament-je-za-to-aby-sa-konope-mohlo-vyuzivat-na-lekarske-ucely ↩︎
2. HARDEY, S., THOMAS, S., STEIN, S., KELLEY, R., ACKERMANN, K. The Real Gateway Drug. 2023. Dostupné online: https://americanaddictioncenters.org/the-real-gateway-drug ↩︎
3. LEVINE, A. et al. Molecular Mechanism for a Gateway Drug: Epigenetic Changes Initiated by Nicotine Prime Gene Expression by Cocaine. In: Sci Transl Med. 3(107), 2011. Dostupné online: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4042673/ ↩︎
4. GROTENHERMEN, F. Konopí jako lék. Olomouc: Fontána, 2009. s. 140. ↩︎
5. ROQUES, B. La dangerosité des drogues: rapport au Secrétariat d´Etat á la Santé, s. 316. ↩︎
6. https://uniba.sk/detail-aktuality/back_to_page/aktuality-1/article/sestina-predcasnych-a-nasilnych-umrti-je-sposobena-alkoholom/ ↩︎

The post Mýtus o vstupnej bráne k tvrdým drogám appeared first on #freepepo.