Na tejto stránke je možné dobiť kredit konopnému väzňovi: https://www.bvfon.mytelio.sk/Topup/AnonymousTopup.
Je možné zadať vlastnú sumu, v pravej časti.

Prečo im dobyť telefónny kredit?

• Budú môcť dlhšie telefonovať so svojimi rodičmi, partnermi, či deťmi
• Keď im tam pristane akákoľvek suma, budú vedieť, že niekto na nich myslel, a to je veľká podpora
• Peniaze, ktoré nepretelefonujú, im pri odchode z väzenia vyplatia

Číslo pri mene zadáte do čísla účtu väznenej osoby

Ľuboš Neuwirth –  2634040

Kristián Simonis – 129714101

Jaroslav Gajdošík – 1536053

Lucia Hegedušová – 1613453

Adrián Hubáček – 1281651

Róber Káči – 1570853

Andrej Bujalka – 867247

Ing. Zoltán Nagy – 1896442

Marián Oprendek – 1336841

Marián Pašteka – 1878142

• Krátke príbehy ku niektorým väzňom nájdete tu: https://www.freepepo.sk/konopni-vazni/
• Ak uprednostníš písanie pohľadníc tak info tu: https://www.freepepo.sk/2023/11/14/narus-socialnu-izolaciu-obeti-systemu/

PRESTAŇTE NAVYŠOVAŤ TRESTNOSŤ SVOJÍM LAJDÁCTVOM

Tým ľuďom na KEUPZ to asi nedochádza, čo páchajú, na čom sa podieľajú, tak sme im to povedali tak na rovinu, po našom, načo chodiť okolo horúcej kaše…..oni sa s ľuskými osudmi tiež nepiplajú

————————————-

Odosielateľ: o.z. #freepepo – hrnčiarska 4 – sereď

Dobrý deň,

vzhľadom na dlhoročné neodborné posudzovanie marihuany-konopy zo strany vašich zamestnancov, a teda vášho ústavu, vám zasielame kópiu odborného prekladu, ktorý vašim zamestnancom ozrejmí, čo je, a čo nie je droga na základe medzinárodných dohovorov.

Dokument prikladám do prílohy.

Je poľutovaniahodné, ako pristupujete vo všeobecnosti ku vašej práci. Na základe dlhodobého sledovania viacerých súdnych sporov sme dospeli k názoru, že nezodpovedné konanie vášho ústavu viedlo ku nezákonnému navýšeniu trestnosti mnohých obžalovaných, a týmto konaním ste navýšili ľuďom tresty o stovky rokov, ktoré strávili vo väzení. Mám ku tomu i odbornú štúdiu, a rád ju zašlem ak bude záujem.

Pevne verím že si vstúpite do svedomia, a svojou benevolenciou prestanete ohrozovať životy občanom, ktorý fungovanie vášho ústavu platia.

V mene o.z. #freepepo

predseda: Mgr.: Alexander Račkovič

---

Kopírované zo statusu: https://www.facebook.com/photo?fbid=323364330451303&set=a.160100593444345

Spomńaný dokument: https://www.freepepo.sk/2023/11/22/je-drogou-cela-rastlina/

Aj keď Európsky parlament pred niekoľkými rokmi vyzval členské štáty Európskej únie, aby vytvorili jasné pravidlá a umožnili využívanie marihuany na medicínske účely¹, stále sa môžeme stretnúť s názorom, že marihuana je vstupnou bránou k tvrdým drogám.

Teória o tom, že marihuana je tzv. gateway drug, čiže vstupná brána k tvrdým drogám bola už dávno vyvrátená a toto tvrdenie sa považuje za akýsi zaužívaný mýtus. Nepopieram, že existuje isté percento ľudí, pri ktorých marihuana ozaj predstavovala vstupnú bránu k ostatným návykovým látkam, ale platí to pre drvivú väčšinu prípadov?

Čo na to štúdie?

Podľa štúdie uskutočnenej American Addiction Centers bol pri užívateľoch iných omamných a psychotropných látok vstupnou bránou práve alkohol. Podľa tejto štúdie sa preukázalo, že 65% až 68% ľudí prišlo prvýkrát do kontaktu s alkohol než skúsilo iné návykové látky. Druhou látkou, ktorú najčastejšie prvýkrát ľudia vyskúšali je nikotín. Marihuana je až na treťom mieste².

Ďalšia štúdia, v ktorej sa vedci zaoberali výskumom molekulárneho mechanizmu pri vstupných drogách sa konštatovalo, že v USA a v Európe je veľmi dobre definovaná sekvencia užívania návykových látok. Užívaniu marihuany predchádza užívanie alkoholu či nikotínu. Z tejto štúdie vyplýva, že ľudia sa primárne dostanú do kontaktu s alkoholom či nikotínom a až následne skúšajú iné návykové látky³.

Užívanie marihuany tiež nie je bez rizík

Z hľadiska využitia marihuany v medicíne uvádzam názor Dr. med. Grotenhermena, ktorý vo svojej štúdii uvádza nasledovné: „telesný potenciál závislosti na cannabis je veľmi nízky. Po ukončení dlhodobého užívania sa môžu po niekoľko dní objaviť abstinenčné príznaky formou narušeného spánku, častejších snov, potenie a podráždenosť. Psychická závislosť je možná pri zodpovedajúcej štruktúre osobnosti. Pri užívaní cannabisu ako lieku je nebezpečenstvo fyzickej závislosti zanedbateľné⁴.”

Tvrdenia doktora Grotenhermena potvrdzuje aj štúdia prof. Roquesa, ktorý pri porovnávaní nebezpečenstva alkoholu, opiátov, kokaínu, benzodiazepínov, nikotínu a marihuany dospel k záveru, že pri marihuane je slabá miera či už telesnej alebo psychickej závislosti, k poškodeniu nervového systému nedochádza, celková toxicita je veľmi slabá a spoločenskú nebezpečnosť označil za slabú. Pri alkohole dospel k záveru, že telesná a psychická závislosť je veľmi vysoká, poškodenie nervového systému, celková toxicita a spoločenská nebezpečnosť je vysoká⁵.

Záver

Treba si uvedomiť, že máme dostupnú ďaleko nebezpečnejšiu látku, ktorú si môžeme legálne zakúpiť. Prekvapím vás tvrdením, že alkohol je droga a je to tvrdá droga. Na Slovensku môže alkohol za každé šieste predčasné či násilné úmrtie. Toto nie je moje tvrdenie, ale výsledok výskumu vedcov z Univerzity Komenského⁶. Napriek tomu za marihuanu hrozia neprimerane vysoké a nepredvídateľné tresty a alkohol bez väčších problémov tolerujeme a priam ešte jeho konzumáciu podporujeme.

Tomáš

P.S. našu činnosť môžete podporiť tu, lebo Sašo je dysvšetko a Sorošovi vždy uvedie zlé číslo účtu…

1. https://www.europarl.europa.eu/news/sk/headlines/society/20190207STO25316/europsky-parlament-je-za-to-aby-sa-konope-mohlo-vyuzivat-na-lekarske-ucely ↩︎
2. HARDEY, S., THOMAS, S., STEIN, S., KELLEY, R., ACKERMANN, K. The Real Gateway Drug. 2023. Dostupné online: https://americanaddictioncenters.org/the-real-gateway-drug ↩︎
3. LEVINE, A. et al. Molecular Mechanism for a Gateway Drug: Epigenetic Changes Initiated by Nicotine Prime Gene Expression by Cocaine. In: Sci Transl Med. 3(107), 2011. Dostupné online: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4042673/ ↩︎
4. GROTENHERMEN, F. Konopí jako lék. Olomouc: Fontána, 2009. s. 140. ↩︎
5. ROQUES, B. La dangerosité des drogues: rapport au Secrétariat d´Etat á la Santé, s. 316. ↩︎
6. https://uniba.sk/detail-aktuality/back_to_page/aktuality-1/article/sestina-predcasnych-a-nasilnych-umrti-je-sposobena-alkoholom/ ↩︎

Sedem rokov v Tibete či v stave nepríčetnosti? Kam siaha absurdnosť rozhodovacej praxe našich súdov? Asi budem pokračovať vo zverejňovaní divokých súdnych rozhodnutí. Už sme tu mali kúzelníkov z Najvyššieho súdu SR, ktorí dokážu z dvoch gramov hašišu spraviť 31 až 91 obvykle jednorazových dávok. Tentoraz prinášam ďalší bizarný prípad o tom, ako môže byť niekto sedem rokov vkuse nepríčetný vplyvom alkoholu a v tomto stave pravidelne mlátiť a znásilňovať svoju ženu.

Trestný čin opilstva

Trestný čin opilstva je upravený v § 363 Trestného zákona. Nie je to tá slávna 363, ktorá je často medializovaná, tá je v Trestnom poriadku. Tohto trestného činu sa dopustí ten, kto sa privedie vplyvom návykovej látky (najčastejšie alkoholu) do stavu nepríčetnosti a v tomto stave spácha nejaký trestný čin. Keďže trestný čin spácha v nepríčetnosti, nemal by byť trestne zodpovedný, lebo v stave nepríčetnosti sa vylučuje trestná zodpovednosť. Toto však neplatí, keď sa do stavu nepríčetnosti dostane páchateľ požitím návykových látok.

Názov tohto trestného činu je zlý, keďže do stavu nepríčetnosti sa dá priviesť aj inými návykovými látkami ako alkoholom. V Nemecku sa takéto konanie označuje Rauschdelikt a u nás by sa pre výstižnejšiu charakteristiku tohto protiprávneho konania mohlo tomu skôr hovoriť trestný čin intoxikácie.

Spáchanie tohto trestného činu spočíva v tom, že keď sa páchateľ dopustí iného trestného činu v stave nepríčetnosti, ktorý si privodil návykovou látkou (napr. niekoho zavraždí, či spôsobí ťažké ublíženie na zdraví) nebude zodpovedný za ten daný skutok, ale potrestá sa miernejšou sadzbou t. j. 3 až 8 rokov, keďže konal v stave nepríčetnosti, ktorý si privodil sám. Iné je, ak si tento stav páchateľ privodí úmyselne za účelom spáchania trestného činu. Vtedy je plne zodpovedný za ten trestný čin, ktorého sa dopustil.

Dá sa byť sedem rokov v takomto stave?

Ale pravdaže. Krajský súd Trenčín rozhodnutím sp. zn. 23To/113/2020 zo dňa 25. januára 2021 potvrdil rozhodnutie Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/60/2020 zo dňa 23. septembra 2020. V predmetnej veci išlo o trestný čin opilstva i keď skôr sa malo jednať o trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby. Tým, že k takémuto konaniu dochádzalo po dlhší čas (trestnoprávna prax označuje po dlhší čas viac ako 6 mesiacov) tak môžeme hovoriť o závažnejšom spôsobe konania a teda páchateľovi mal podľa § 208 ods. 3 písm. d) Trestného zákona hroziť trest odňatia slobody na 7 až 15 rokov. Miesto toho dostal 4 roky a protialkoholické liečenie, lebo opilstvo.

Krajský súd Trenčín vo svojom rozhodnutí konštatoval, že „potom ako sa úmyselne uviedol do stavu nepríčetnosti požitím alkoholu, v dôsledku čoho nevedel ovládať svoje konanie od presne nezistenej doby v roku 2013 do mája 2019 v byte na adrese X. XXX/X, E. N., spôsoboval svojej družke F. O. fyzické a psychické utrpenie tým, že so stupňujúcou intenzitou, minimálne v priebehu jedného týždňa v každom mesiaci, ju opakovanie 1 – 5 krát denne potom, ako s ním odmietla mať pohlavný styk, fyzicky napádal tým spôsobom, že jej vulgárne nadával a pritom ju otvorenou dlaňou udieral do oblasti tváre, následkom čoho utrpela doposiaľ presne nezistené zranenia a následne po fyzických napadnutiach ju zhodil na posteľ, násilím jej roztiahol nohy, na to jej násilím do pošvy zasunul prsty a následne pohlavný úd a vykonal na nej násilím súlož…“

Krajský súd Trenčín vo svojom rozhodnutí ďalej uvádza, že „pri výmere trestu odňatia slobody bolo predovšetkým potrebné prihliadnuť najmä na to, že zo znaleckého posudku znalca z odvetvia psychiatrie vypracovaného na obžalovaného vyplynulo, že tento v čase páchania trestnej činnosti nemohol v dôsledku stredne ťažkej až ťažkej opitosti svoje konanie ovládať, jeho ovládacie schopnosti boli vymiznuté.“ Taktiež sa konštatovalo, že na základe znaleckých posudkov je páchateľ závislý na alkohole v 3. vývojovom štádiu závislosti a páchateľ mal konať v stave stredne ťažkej až ťažkej opitosti, kedy nedokázal svoje konanie ovládať.

Čo na to prokurátor?

Prokurátorovi to nedalo a vo svojom odvolaní voči vyššie uvedenému rozhodnutiu Okresného súdu Prievidza sa vyjadril, že „obžalovaný bol už v minulosti súdne trestaný, a to pre trestné činy týrania blízkej osoby a zverenej osoby a zločin znásilnenia, ktorých sa dopustil voči inej poškodenej. U obžalovaného sa teda nejedná o jednorazové náhodné porušenie spoločenských noriem, ale o opakované dlhodobé páchanie trestnej činnosti. Ani toto predošlé odsúdenie za totožnú trestnú činnosť mu nezabránilo v beštiálnej trestnej činnosti.“ Uvedené vyjadrenie prokurátora je dostupné vo vyššie citovanom rozhodnutí Krajského súdu Trenčín.

Kroky podnikla aj ministerka spravodlivosti

V tejto veci podala dovolanie na Najvyšší súd SR ministerka spravodlivosti Najvyšší súdu SR rozhodnutím sp. zn. 4Tdo/10/2022 zo dňa 04. októbra 2022 dovolanie ministerky odmietol z procesných dôvodov t. j. Najvyšší súd SR argumentáciu ministerky ani neskúmal, lebo procesné podmienky na podanie dovolania neboli splnené. Ministerka spravodlivosti nepovažovala trestný čin opilstva za trestný čin trváci, keďže pod skutkovú podstatu tohto trestného činu je možné podradiť jednotlivé, konkrétne konanie, nie však protiprávne konanie, ktoré má dlhodobý charakter. V danom prípade to bolo sedem rokov a dochádzalo k rovnakým a opakovaným spôsobom páchania trestného činu a vždy voči tej istej osobe. Ministerka spravodlivosti tiež konštatovala, že „ak by sedem rokov trvajúce týranie a znásilňovanie bolo možné považovať za opilstvo, bolo by možné takýmto spôsobom rozhodovať o väčšine trestných činov spáchaných pod vplyvom alkoholu za akékoľvek dlhé časové obdobie ako o trestnom čine opilstva podľa § 363 ods. 1 Trestného zákona, za predpokladu, že v znaleckom posudku vypracovanom po niekoľkých rokoch páchania trestnej činnosti bude uvedené, že páchateľ v dôsledku požitia alkoholu nevedel ovládať svoje konanie a jeho rozpoznávacie schopnosti boli znížené.“

Názor psychiatra na trestný čin opilstva

Doktor Hacek považuje trestný čin opilstva za nezmyselný. Uvádza, že v stave úplnej nepríčetnosti, ktorá je zavinená alkoholom, okrem patologickej opitosti a alkoholickej toxickej psychózy, je pre osobu bez diagnostikovanej závislosti od alkoholu problematické nielen spáchať nejaký trestný čin, ale vôbec artikulovať, pohybovať sa a z psychiatrického hľadiska vykonávať akékoľvek motoricky koordinované kopance, údery, bodanie atď. Pokiaľ by sa jednalo o osobu, ktorá nie je závislá od alkoholu a v dôsledku nadmernej konzumácie by sa priviedla do stavu nepríčetnosti, tak by bola s najväčšou pravdepodobnosťou takáto osoba v stave bezvedomia či v kóme a bolo by dosť možné, že bez cudzej pomoci by takáto osoba skôr zomrela akoby bola schopná dopustiť sa akéhokoľvek trestného činu¹.

Doktor Hacek ešte k trestnému činu opilstva uvádza, že dokazovanie preukázania úmyslu privodiť si stav nepríčetnosti na spáchanie trestného činu je z praktického hľadiska nesmierne náročné. Nemalo by dochádzať k situáciám kedy by páchateľ mohol zneužiť súčasné znenie Trestného zákona a závažnú trestnú činnosť prekryl opilstvom.

Záver

Návrh veľkej novely Trestného zákona, ktorý bol predložený počas pôsobenia Márie Kolíkovej ako ministerky spravodlivosti obsahoval vypustenie trestného činu opilstva². Hlavným dôvodom bolo práve to, aby nedochádzalo k vyššie uvedeným situáciám, teda aby sa závažnejšie konanie nedalo miernejšie trestať ako opilstvo.

Návrh veľkej novely Trestného zákona, ktorý predkladal už Viliam Karas ako minister spravodlivosti neobsahoval vypustenie trestného činu opilstva a novela sa tohto trestného činu nemala dotknúť³.

Právnici nie sú chodiaca dokonalosť. V prípade medicínsky relevantných otázok sa musia riadiť tým, čo povedia lekári resp. znalci. Lenže keby to tak bolo, neexistovala by napr. obvykle jednorazová dávka a keď má súd pochybnosti, priberie do konania ďalšieho znalca.

Ponechať či odstrániť trestný čin opilstva? Je to celkom dilema. Každopádne Kolíkovej novela bola trošku zle interpretovaná v médiách a nešlo o to, aby vypustením opilstva nebol nikto potrestaný za páchanie trestnej činnosti v stave nepríčetnosti, ktorú si sám privodil. Išlo o to, aby páchateľ nezneužil túto skutkovú podstatu na to, aby sa vyhol vyššiemu trestu. Minimálne by bolo na zvážení doplniť § 363 ods. 2 Trestného zákona, že o trestný čin opilstva nepôjde, ak protiprávne konanie páchateľ spáchal opakovane. Tak by sa mohlo predísť vyššie spomenutej situácii. Nemôže dochádzať k ukladaniu podstatne nižšieho trestu páchateľovi násilného konania z dôvodu dlhodobého neliečeného alkoholizmu alebo závislosti na inej návykovej látke.

Tomáš

P.S. našu činnosť môžete podporiť tu, lebo Sašo je dysvšetko a Sorošovi vždy uvedie zlé číslo účtu…

1. HACEK, V.: Trestný čin „opilstvo“ z pohľadu psychiatra. In: Psychiatria pre prax, č. 12 (1), 2011, s. 38. Dostupné online: https://www.solen.sk/storage/file/article/69518726e7cb79a06795d67c814ee6ae.pdf ↩︎
2. Legislatívny proces č. LP/2021/744. Dostupné online: https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/-/SK/LP/2021/744 ↩︎
3. Rokovanie vlády materiál č. UV-9735/2023. Dostupné online: https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/28165/1 ↩︎

Ukážte mi toho, kto dokáže z dvoch gramov hašišu vyrobiť 91 dávok. Myslíte si, že to je absurdné? Nie je. Najvyšší súd SR konštatoval, že to možné je, teda teoreticky. Už v predchádzajúcich článkoch som rozoberal absenciu predvídateľnosti v prípade drogových trestných činov. Toto je len taký klinec do hrobu. Myslím si, že na tomto príklade zo súdnej praxe nám bude už úplne jasno, že máme obrovské medzery v posudzovaní drogovej trestnej činnosti.

Čo je hašiš?

Hašiš ako aj jeho získavanie má dlhoročnú tradíciu v krajinách Strednej Ázie Najmä na severe Indie a v Nepále sa konzumuje už po stáročia. Hašiš sa získava z čerstvých rastlín rodu Cannabis. Tradičným spôsobom získavania hašišu je šúchaním živých rastlín rodu Cannabis v rukách, na ktoré sa nalepí konopná živica s vysokým obsahom THC a takto získaná živica môže mať až 60% delta-9-tetrahydrocannabinol (ďalej len „THC“). Pri tomto tradičnom spôsobe sa nepoužívajú žiadne chemikálie ani rozpúšťadlá a takto získaný hašiš sa nazýva čaras¹.

Hašiš má dlhoročnú tradíciu nielen v Indii a Nepále, ale aj na Blízkom Východe. Na Blízkom východe sa však používa iná metóda spracovania a asi najznámejší je marocký hašiš i keď medzi najväčších producentov okrem Maroka patrí aj Afganistan².

Ako to je s hašišom?

Hašiš, podobne ako marihuana, sa na čiernom trhu predávajú v gramoch. Pri týchto psychotropných látkach ťažko hovoriť o predaji tzv. skladačiek, ktoré zväčša obsahujú veľmi malé množstvo tej ktorej omamnej alebo psychotropnej látky. Priemerná cena jedného gramu hašišu bola v roku 2021 medzi 5 Eur za gram až 30 Eur za gram³. Za druhý štvrťrok 2022 bola cena hašišu medzi 5 Eur za gram až 15 Eur za gram⁴. Toto sú najaktuálnejšie údaje, ktoré sú momentálne dostupné na stránke Ministerstva vnútra SR.

Najvyšší súd SR dokáže nemožné

Prečin či zločin? V prípade hašišu, a to stačí aj keď prechováva páchateľ čo i len jeden gram, as najväčšou pravdepodobnosťou pôjde o zločin. Ako absurdný príklad na obvykle jednorazovú dávku poslúži rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Tdo/80/2017 zo dňa 13.12.2017. V čom spočíva absurdnosť tohto rozhodnutia? Išlo o prípad, v ktorom Najvyšší súd SR rozhodoval, či má byť obvinený väzobne stíhaný. Bola prítomná obava, že obvinený nebude mať zabezpečený stály príjem a prechovával u seba dva gramy hašišu. K obave z obchodovania s drogami Najvyšší súd SR dospel z dôvodu, že „uvedenú obavu možno vyvodiť aj zo skutočnosti, že u obvineného bol zaistený hašiš – 2 g s celkovým obsahom THC – účinnej látky rastliny konope 45,8 %, z ktorej by bolo možné vyrobiť od 31 do 91 obvykle jednorazových dávok. Vzhľadom na množstvo drogy je zrejmé, že obvinený zakúpenú drogu chcel, či mienil predávať aj iným osobám, a teda mal z uvedenej trestnej činnosti príjem.“

Zákonné to je…

Hašiš spravidla obsahuje niekoľkonásobne vyššiu koncentráciu THC ako marihuana. Pokiaľ sa vezme do úvahy, že jeden gram hašišu bude obsahovať aspoň 45,8% THC, ako tomu bolo vo vyššie uvedenom rozhodnutí, tak by dochádzalo k prechovávaniu minimálne 15 obvykle jednorazových dávok. Hodnota jedného gramu hašišu však bude zanedbateľná, no vzhľadom na vysoký počet obvykle jednorazových dávok nepôjde o spáchanie prečinu podľa § 171 ods. 2 Trestného zákona (max. 2 roky trestu odňatia slobody), ale rovno zločinu podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona (3 až 7 rokov trestu odňatia slobody).

Záver

Páchateľ, ktorý prechováva čo i len jeden gram hašišu si nevie bežnými spôsobmi overiť množstvo účinnej látky, vie si overiť maximálne hmotnosť. Najvyšší súd ČR vo svojom stanovisku sp. zn. Tpjn 301/2013 prihliadal na skutočnosť, že hašiš spravidla obsahuje vyššie množstvo THC a za množstvo väčšie než malé označil viac ako 5 gramov hašišu, pričom pri marihuane sa jedná až o viac ako 10 gramov. V našej súdnej praxi sa nerozlišuje a v prípade hašišu v žiadnom prípade nemôžeme hovoriť o predvídateľnosti, keďže teoreticky aj za prechovávanie čo i len jedného gramu môže ísť o zločin vzhľadom na vysokú koncentráciu THC, pričom z hľadiska hmotnostného páchateľ môže byť v domnienke, že sa jedná len o prečin. Nielenže absentuje predvídateľnosť, ale sa nám aj potvrdzuje, že inštitút obvykle jednorazovej dávky je nezmyselným prežitkom trestného práva… a že v tom máme neskutočný bordel.

Tomáš

P.S. našu činnosť môžete podporiť tu, lebo Sašo je dysvšetko a Sorošovi vždy uvedie zlé číslo účtu…

1. INCIARDI, A., J.: The War on Drugs II: The Continuing Epic of Heroin, Cocaine, Crack, Crime, AIDS, and Public Policy. Michigan: Mayfield Publishing Company, 1992. s. 19. ↩︎
2. https://news.un.org/en/story/2010/03/334142 ↩︎
3. Správa o stave a vývoji drogovej scény na území Slovenskej republiky za rok 2021. Bratislava: Ministerstvo vnútra SR, 2022. s. 64. ↩︎
4. https://www.minv.sk/swift_data/source/policia/naka_npdj/2022/Monitorovanie_cien_OPL_2022_stvrtrok_2.pdf ↩︎

Ako môže dochádzať k situáciám, že páchateľ vopred netuší alebo len veľmi ťažko vie odhadnúť, že aký trest mu môže hroziť v prípade drogových trestných činov? Odpoveď nie je až taká jednoduchá. V podmienkach Slovenskej republiky v prípade drogových trestných činov nemôžeme hovoriť o predvídateľnosti. To, že je zákonom zakázané prechovávanie niektorých látok vieme. To, že aká je výška trestnej sadzby vieme z Trestného zákona vyčítať. Ako však bude rozhodovať súd a posudzovať dané konanie je už náročnejšia otázka. Taktiež je problematický aj pojem obvykle jednorazová dávka, keďže ani srnky netušia aké množstvo bude znalec považovať za obvykle jednorazovú dávku.

Čo je to predvídateľnosť?

V modernej demokratickej spoločnosti je žiadúce a priam nevyhnutné, aby bola predvídateľnosť prítomná už v zákone. Zákon má byť postavený tak, aby nevytváral nedôvodné rozdiely medzi ľuďmi. V zákone má byť upravené, že sa bude rovnako zaobchádzať v rovnakých prípadoch. Toto však neplatí len pri tvorbe zákonov a ich následného znenia. Táto skutočnosť sa má premietnuť aj do súdnych rozhodnutí. Súdne rozhodnutie je individuálnym aktom práva. To znamená, že súd preskúma vzniknutú situáciu a rozhodne podľa platného zákona. Zároveň súd pri rozhodovaní musí prihliadať na to, aby sa pri rozhodovaní neodchýlil od zaužívanej súdnej praxe. Predvídateľné rozhodnutie súdu je také rozhodnutie, ktoré je vydané v súlade s platným právom a predchádzajúcimi rozhodnutiami ostatných súdov, ktoré rozhodovali o podobných prípadoch¹.

Vo všeobecnosti v rámci predvídateľnosti rozhodovania uvediem nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 275/2018 zo dňa 25.06. 2019, v ktorom sa konštatuje, že „princíp predvídateľnosti rozhodovania a rozhodnutia znamená, že účastníci právnych vzťahov môžu legitímne očakávať, že štátne orgány budú v skutkovo a právne porovnateľných prípadoch rozhodovať rovnako. Iba takýto postup rešpektuje princíp právnej istoty a jeho dôsledné dodržiavanie sa významne pozitívne prejavuje aj v rámci celkového nazerania spoločnosti na význam a úlohu práva.“

Je predvídateľnosť prítomná aj pri drogových trestných činoch?

Túto otázku nie je také jednoduché zodpovedať a treba ju posudzovať z dvoch hľadísk. Prvým je neobjektívny právnický konštrukt obvykle jednorazová dávka, ktorý má vplyv na predvídateľnosť a druhé hľadisko je miesto a čas spáchania trestného činu. Budem sa venovať len obvykle jednorazovej dávke a predvídateľnosti, keďže miesto a čas som už rozobral v tomto článku a je možné konštatovať, že v prípade prechovávania viac než 10 obvykle jednorazových dávok, či pestovania alebo obchodovania sú výšky trestov ťažko predvídateľné až by sa dalo konštatovať, že pre bežného človeka nepredvídateľné.

Problém menom obvykle jednorazová dávka

Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo/53/2016 zo dňa 25.04.2017 bude považované za obvykle jednorazovú dávku akékoľvek množstvo tej ktorej omamnej alebo psychotropnej látky a nebude sa jednať o tzv. zvyškové množstvo, pokiaľ toto množstvo spolu s koncentráciou omamnej či psychotropnej látky je spôsobilé ovplyvniť rozpoznávacie schopnosti páchateľa či jeho správanie.

Nestotožňujem sa s vyššie uvedeným názorom Najvyššieho súdu SR a ako protiargument predkladám rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 4Tz/142/2000 zo dňa 12.07.2000, v ktorom sa konštatovalo, že „musí však jít o držení takové látky v množství převyšujícím dávku potřebnou pro držitele (podle stupně jeho závislosti), neboť držení jen jedné dávky konzumentem drog před jejich použitím není přechováváním, ale jen tzv. spotřební držbou“.

Ako určiť obvykle jednorazovú dávku?

Určenie obvykle jednorazovej dávky je veľmi náročné. Pri určovaní tejto skutočnosti je potrebný znalecký posudok z odboru psychiatria. Znalec však nemá v kompetencii experimentálne skúšať, že aké množstvo tej ktorej omamnej či psychotropnej látky môže nepriaznivo ovplyvniť psychiku konkrétnej osoby, jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti či sociálne správanie. Vykonanie takéhoto experimentu znalcom je neprípustné jednak zo zákonného hľadiska ako aj z hľadiska medicínskej etiky. Ako môže teda znalec objektívne určiť obvykle jednorazovú dávku²?

V Českej republike, podľa stanoviska Najvyššieho súdu ČR sp. zn. Tpjn 301/2013 zo dňa 13.03.2014, má páchateľ podstatne väčšiu predvídateľnosť v prípade svojho protiprávneho konania. Ako príklad môžeme uviesť marihuanu. Podľa stanoviska, ak prechováva páchateľ marihuanu do množstva 10 gramov, tak sa bude jednať o prechovávanie tzv. „množstva väčšieho než malého“ a za takéto konanie môže byť uložená pokuta a dané protiprávne konanie sa bude posudzovať v medziach správneho práva. Až v prípade prechovávania množstva väčšieho než 10 gramov marihuany prichádza do úvahy trestné konanie a postih prostriedkami trestného práva³. Hmotnosť tej ktorej omamnej či psychotropnej látky si bez väčších ťažkostí vie páchateľ overiť čo sa však nedá povedať o obvykle jednorazovej dávke, čo je pojem dosť abstraktný.

Trestné sadzby za prechovávanie do max. 10 obvykle jednorazových dávok

Nižšie predkladám prehľadnú tabuľku, v ktorej uvádzam výšku trestných sadzieb pri neoprávnenom prechovávaní omamných a psychotropných látok do 10 obvykle jednorazových dávok.

Ustanovenie Trestného zákona	Obvykle jednorazová dávka	Trestná sadzba
§ 171 ods. 1 – marihuana	max. 3	až 1 rok
§ 171 ods. 2 – marihuana	viac než 3 a max. 10	až 2 roky
§ 171 ods. 3 – iné látky	max. 3	až 3 roky
§ 171 ods. 4 – iné látky	viac než 3 a max. 10	až 5 rokov

Znalec z odboru psychiatria keď určí, že čo vlastne je pri tej ktorej zaistenej látke obvykle jednorazová dávka je možné usudzovať, že pod ktorú skutkovú podstatu bude spadať dané protiprávne konanie a aká je výška trestnej sadzby. V týchto prípadoch však často nastáva situácia, že obhajoba spochybňuje znalecký posudok, keďže pre každého užívateľa je iná obvykle jednorazová dávka a nemusí to vôbec korešpondovať s tým, čo znalec určí za obvykle jednorazovú dávku.

Záver

Pri drogových trestných činoch sa aplikuje zastaraný a neobjektívny inštitút obvykle jednorazovej dávky, ktorý negatívne vplýva na predvídateľnosť trestu a z medicínskeho hľadiska sa nejedná o relevantný pojem. Túto skutočnosť konštatoval aj doktor Okruhlica, ktorý tento pojem označuje ako právnický konštrukt⁴.

Najjednoduchším riešením v tejto problematike by bolo inšpirovať sa Českou republikou a stanoviskom Najvyššieho súdu ČR. Pokiaľ by došlo k jasnému a prehľadnému zadefinovaniu množstva tej ktorej omamnej alebo psychotropnej látky obyčajnou tabuľkou, odstránili by sme tento chaos, ktorý tu v súčasnosti máme. Zatiaľ nám ostáva len predpokladať, že ako znalec vyhodnotí čo to je obvykle jednorazová dávka pri tej ktorej látke alebo sa môžeme obrátiť na vešticu Jolandu alebo Vlastíka Plamínka…

Zastávam názor doktora Ribára, že v prípade drogových trestných činov nie je možné podľa súčasnej legislatívy predvídať trest⁵.

Tomáš

P.S. našu činnosť môžete podporiť tu, lebo Sašo je dysvšetko a Sorošovi vždy uvedie zlé číslo účtu…

1. OPPET, L.: Právna istota a predvídateľnosť súdnych rozhodnutí. In: Právny obzor, č. 4, 2008. Dostupné online: https://www.legalis.sk/sk/casopis/pravny-obzor/pravna-istota-a-predvidatelnost-sudnych-rozhodnuti.m-1126.html ↩︎
2. KLIMEK, L. a kol.: Kriminológia vo vnútroštátnom a medzinárodnom rozmere. Bratislava: Wolters Kluwer, s.r.o. 2020. s. 493. ↩︎
3. ZÁBRENSZKI, T.: Dekriminalizácia marihuany v podmienkach Slovenskej republiky s vybranou judikatúrou. Žilina: Eurokódex, 2022, s. 40. ↩︎
4. OKRUHLICA, Ľ.: Pojem „obvykle jednorazová dávka“ nie je medicínsky pojem. In: Alkoholizmus a drogové závislosti, č. 4/2012, 2012. Dostupné online: http://www.pravnelisty.sk/clanky/a208-psychiatri-pojem-obvykle-jednorazova-davka-nie-je-medicinsky-pojem ↩︎
5. RIBÁR, I.: Analýza dodržiavania princípu predvídateľnosti v oblasti nezákonného obchodu, prechovávania marihuany. 2022. Dostupné online: https://rs-p.digital/ne-predvidatelnost-trestu/ ↩︎

V tomto článku si priblížime, že ako podľa súčasného stavu orgány činné v trestom konaní posudzujú prechovávanie omamných a psychotropných látok. V prípade prechovávania čohokoľvek, čo nájdeme zaradené v prílohe č. 1 k zák. č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do maximálne 10 obvykle jednorazových dávok je postup relatívne jednoduchý. Teda diskutabilné je len, že čo je považované za obvykle jednorazovú dávku. Tento prežitok máme v zákone od roku 1999 a je odbornou verejnosťou často kritizovaný. Doktor Okruhlica, riaditeľ Centra pre liečbu drogových závislostí v Bratislave, považuje tento pojem za právnický konštrukt a je názoru, že pojem obvykle jednorazová dávka nie je medicínskym pojmom¹.

Ako sa však posudzuje prechovávanie väčšieho množstva omamných a psychotropných látok v prípade množstva väčšieho ako 10 obvykle jednorazových dávok? V takomto prípade sa už nebude jednať spáchanie trestného činu podľa § 171 Trestného zákona, ale podľa § 172 Trestného zákona. To znamená, že keď niekto prechováva viac než 10 obvykle jednorazových dávok sa dopúšťa zločinu, prípade pri väčšom množstve sa dopúšťa obzvlášť závažného zločinu.

Vzniknutá škoda v rámci prechovávania omamných a psychotropných látok

V prípade množstva väčšieho ako 10 obvykle jednorazových dávok je potrebné určiť výšku škody. Teda aspoň hypotetickej škody. V § 124 Trestného zákona máme definíciu škody, čím sa rozumie ujma na majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa na účely Trestného zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom.

Následne § 125 ods. 1 Trestného zákona určuje výšku škody a definuje 4 pojmy, ktoré sa používajú na označenie výšky škody.

• malá škoda = viac než 266 Eur a menej ako 2660 Eur
• väčšia škoda = aspoň 2660 Eur a menej ako 26 600 Eur
• značná škoda = aspoň 26 600 Eur a menej ako 133 000 Eur
• škoda veľkého rozsahu = 133 000 Eur a viac

Pri prechovávaní omamných a psychotropných látok je podstatný aj § 126 ods. 1 Trestného zákona, ktorý hovorí, že pri určení výšky škody sa vychádza z ceny, za ktorú sa vec, ktorá bola predmetom útoku, v čase a v mieste činu obvykle predáva.

Aký vplyv má škoda na výšku trestnej sadzby?

Ustanovenie Trestného zákona	Výška škody v EUR	Trestná sadzba
§ 172 ods. 1 – marihuana	do 2660	3 až 7 rokov
§ 172 ods. 3 – iné látky	do 2660	3 až 10 rokov
§ 172 ods. 6 písm. d) – všetky látky	2660 – 26 600	10 až 15 rokov
§ 172 ods. 7 písm. c) – všetky látky	26 600 – 133 000	15 až 20 rokov
§ 172 ods. 8 písm. c) – všetky látky	133 000 a viac	20 až 25 rokov prípadne doživotie

Čo to v praxi znamená?

Vyššie uvedená tabuľka poukazuje na skutočnosť, že ako vplýva výška škody na skutočnosť, že ktorý paragraf Trestného zákona bude použitý v prípade množstva prechovávanej látky. Podotýkame, že nie je vôbec potrebné, aby sa preukázalo obchodovanie s omamnými alebo psychotropnými látkami. Stačí pokiaľ páchateľ prechováva väčšie množstvo ako 10 obvykle jednorazových dávok.

Konkrétny paragraf, ktorý bude následne uvedený v uznesení o vznesení obvinenia teda závisí od množstva zaistenej látky a podľa trhovej ceny danej látky na čiernom trhu. Čiže dôjde k vynásobeniu množstva danej látky s trhovou cenou v danom kraji, v ktorom došlo k spáchaniu trestného činu v danom období kedy bola látka zaistená.

Čiže miesto a čas majú vplyv na výšku trestnej sadzby. Položil som otázku Ministerstvu vnútra SR, že či ozaj takýmto spôsobom posudzujú tieto skutky a oni mi to potvrdili. Moja otázka znela:

“Môže dochádzať k situácii, že podľa miesta a času spáchania drogovej trestnej činnosti sa môže líšiť skutok, z ktorého je následne páchateľ obvinený? Mám na mysli skutočnosť, že ak je v BA napr. cena 1 gramu marihuany len 5 Eur a napr. v BB je cena 1 gramu marihuany 10 Eur, tak keď je zaistené podobné množstvo u obidvoch páchateľov, páchateľ v BB môže byť obvinený z obzvlášť závažného zločinu (keďže hodnota zaistenej drogy prekročí sumu 2660 Eur) dokým páchateľ v BA iba zo zločinu (hodnota zaistenej drogy neprekročí sumu 2660 Eur)?”

Čo som tým sledoval? Išlo mi o to, že pokiaľ máme dvoch páchateľov, ktorí sa dopustia toho istého trestného činu, v rovnakom čase, ale v inom kraji, či je možné kvôli cene danej látky v danom kraji, že jeden páchateľ bude obvinený zo zločinu a dostane nižšiu sadzbu a druhý páchateľ bude za podobné množstvo obvinený z obzvlášť závažného zločinu a dostane vyššiu sadzbu. Je to tak. Nižšie prikladám oficiálnu odpoveď od NAKA č. listu PPZ-NKA-46-005/2023-I zo dňa 09.10.2023.

Záver

Máme to čierne na bielom alebo akoby klasik povedal biele na čiernom. Keď sa pripravovala Veľká novela Trestného zákona sám prof. Čentéš sa vyjadril, že “odstráni sa tiež absurdná situácia, keď za rovnaké množstvo rovnakej drogy bol človek prísnejšie postihnutý napríklad v Humennom než v Bratislave. Doteraz sa totiž prihliadalo na cenu na nelegálnom trhu, ktorá bola odlišná v jednotlivých regiónoch Slovenska. V dôsledku toho sa ukladali odlišné tresty.²“

Zjednodušene povedané, ak máme dve osoby, ktoré prechovávali dajme tomu cca 300g marihuany v rovnakom čase (cena sa stanovuje každý štvrťrok), ale na inom mieste kde je rozdiel v cene, bude to mať vplyv na výšku trestnej sadzby. Dajme tomu, že cena za 1g marihuany je v Bratislavskom kraji 5 eur a v Banskobystrickom kraji 10 eur. Čo to znamená? Osoba v BA bude obvinená zo zločinu so sadzbou 3 až 7 rokov trestu odňatia slobody lebo 300g x 5 Eur za gram = 1500 Eur (nepresiahne škodu 2660 Eur). Osoba v BB bude obvinená z obzvlášť závažného zločinu so sadzbou 10 až 15 rokov trestu odňatia slobody lebo 300g x 10 Eur za gram = 3000 Eur (presiahne škodu 2660 Eur). Samozrejme, posledné slovo má súd, keďže jedine súd rozhoduje o vine a treste a súd môže podliezť spodnú hranicu t. j. tých 10 rokov. Každopádne takéto nastavenie nie je spravodlivé.

Veľká novela Trestného zákona neprešla a uvidíme, že či sa táto absurdnosť odstráni. Keď Vás zaujíma cena tej ktorej látky na čiernom trhu, môžete si pozrieť Správy o stave a vývoji drogovej scény na území SR, ktoré NAKA každoročne zverejňuje. Ono nie je jedno, že kedy a kde dôjde k spáchaniu trestného činu neoprávneného prechovávania lebo podľa ceny v danom čase a regióne sa bude posudzovať aj výška trestnej sadzby a vôbec nie je potrebné, aby pri danom konaní bolo preukázané obchodovanie, úplne stačí, že daná osoba prechováva väčšie množstvo.

Tomáš

P.S. našu činnosť môžete podporiť tu, lebo Sašo je dysvšetko a Sorošovi vždy uvedie zlé číslo účtu…

1. http://www.pravnelisty.sk/clanky/a208-psychiatri-pojem-obvykle-jednorazova-davka-nie-je-medicinsky-pojem ↩︎
2. https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/656403-centes-chceme-aby-bol-kazdy-rozsudok-usity-na-mieru/ ↩︎

Možno ste boli medzi tými “šťastnými” jedincami, ktorí dostali do schránky taký pekný leták o tom aká je marihuana smrteľne nebezpečná látka. Tieto letáky sa distribuujú už niekoľko rokov po celom Slovensku.

Tu Vám ukážem, že o čo sa vlastne jedná.

Nestretli ste sa s tým? Tak Vám prikladám niečo, čo ste už možno videli. Tieto bilbordy so známymi športovcami je či bolo možné vidieť po celej krajine. Asi tým športovcom nepovedali, že kto je za tým celým.

Jedná sa o dve občianske združenia, ktoré šíria tieto nepravdivé informácie. Sú to združenia BEZ DROG, o. z. a Slovensko bez drog, o. z.. Pozorným okom si môžete všimnúť logo so zemeguľou. Obe združenia používajú rovnaké logo. Komu však patrí?

Problémom však je, že ľudia z týchto združení možno mali prednášky na školách kam chodia Vaše deti (ak nejaké máte). Šírenie nepravdivých informácií ohľadom drog prostredníctvom prednášok na školách je jedným z ich obľúbených nástrojov.

Dopátral som sa k tomu, že čo sú vlastne zač a odkiaľ tieto združenia prevzali tieto múdrosti. Jedná sa o scientológov. Nemám nič proti rôznym vieram a uctievaniu kadečoho možného. Každý nech si uznáva koho a čo chce, ale nech si to robí doma za zavretými dverami. Moja sloboda predsa končí tam, kde tvoja začína, či nie? Problém je však v tom, že tlačia svoje nepravdivé informácie aj deťom.

Čo sú vlastne zač?

Obidve tieto združenia majú spoločného menovateľa, ktorým je náboženský podtón a prebraté myšlienky z amerického Foundation for a Drug-Free World[1]. Na webových stránkach a v informačných materiáloch oboch združení je možné nájsť logo tejto americkej organizácie, ktorá je neziskovou organizáciou pôsobiacou v Los Angeles. Táto nezisková organizácia patrí pod scientológov. Tieto dve združenia prebrali a preložili informačné materiály a pseudodokumentárne filmy z kampane Thruth About Drugs, ktoré boli vypracované práve neziskovou organizáciou Foundation for a Drug-Free World. Stačí si porovnať anglické verzie týchto materiálov so slovenskými a v samej podstate tieto združenia na Foundation for a Drug-Free World aj odkazujú. Táto nezisková organizácia je priamo spomenutá na oficiálnej webstránke www.scientology.org, ktorá je hlavnou stránkou scientológov v USA.

Ako reagovali v USA na Foundation for a Drug-Free World?

V USA bola táto nezisková organizácia resp. ich program Truth About Drugs označená za pseudovedu a otvorene bolo konštatované, že sa jednalo o protidrogovú kampaň scientológov. Program založilo toto kontroverzné náboženské hnutie v roku 2006 a začalo ho šíriť po školách. Začali sa čoskoro ozývať negatívne ohlasy na túto činnosť, že šíria nepravdivé informácie[2].

Štátny dozorca Jack O´Connell urgoval všetky Kalifornské školy, aby ukončili akúkoľvek spoluprácu v rámci programu Narconon (vzdelávací program scientológov o drogách), keďže došlo k prehodnoteniu tejto aktivity a dospelo sa k záveru, že tento program je plný nepresných informácií a informácií, ktoré sa nezakladajú na vedeckých faktoch[3].

V USA sa stávala presne táto situácia, ktorej čelí Slovensko. Na školách v USA pôsobili rôzne scientologické združenia, ktoré chodili robiť „osvetu“ týkajúcu sa drogovej prevencie. Školy ani len netušili, že sa jedná o združenie, ktoré miesto relevantných informácii poskytne polopravdy či až klamlivé informácie v rámci danej problematiky. Samotné Foundation for a Drug-Free World sa neprezentovalo na prepojenie so scientologickou cirkvou avšak z daňovej dokumentácie bolo prelinkovanie preukázané. V štáte New York mala táto organizácia celkom úspešné pôsobenie, dokým sa nepreukázalo prepojenie na scientologickú cirkev, kedy bol tento program vylúčený zo všetkých štátnych škôl ako aj programov pre mládež[4].

Čo sme už podnikli?

Webstránka združenia BEZ DROG bola na základe môjho stanoviska zaradená odbornou komisiou na zoznam konšpiračných webov do tzv. šedej zóny. Čiže tento web nájdete na stránke konšpirátory.sk medzi potenciálne nebezpečnými webstránkami, ktoré šíria nepravdivé či neúplné informácie. Môžete si to sami overiť na tomto odkaze https://konspiratori.sk/stranka/1309

Úvaha na záver

Dvakrát meraj a raz rež. V tomto kontexte mám na mysli, že si treba overiť zdroje a ich relevantnosť. To, že niečo príde do schránky alebo je na internete nemusí byť vôbec pravda. Najmä by som chcel apelovať na tých z Vás, ktorých deti navštevujú školu, aby sa nezúčastnili na prednáškach so pseudovedeckými faktami. Školy veľakrát netušia, že o čo sa jedná a dajú možnosť takýmto ľuďom robiť deťom prednášky.

Tomáš

P.S. našu činnosť môžete podporiť tu, lebo Sašo je dysvšetko a Sorošovi vždy uvedie zlé číslo účtu…

---

[1] Dostupné online: https://www.scientology.org/faq/scientology-in-society/foundation-for-a-drug-free-world.html

[2] LILLEY-MATHIS, B. A Scientology-Run Anti-Drug Group Works Extensively in New York City Schools. Dostupné online: https://slate.com/news-and-politics/2015/01/scientology-new-york-city-schools-drug-free-world-foundation-works-with-students.html

[3] ASIMOV, N. Schools urged to drop antidrug program / Scientology-linked teachings inaccurate, superintendent says. Dostupné online: https://www.sfgate.com/education/article/Schools-urged-to-drop-antidrug-program-2728677.php

[4] WEIL, K. School Accidentally Hired Church of Scientology-Backed Group to Teach Drug Education. Dostupné online: https://www.thedailybeast.com/school-accidentally-hired-church-of-scientology-backed-group-to-teach-drug-education

Podľa prof. Klátika je život a zdravie na prvom mieste v systéme chránených hodnôt a spoločenských záujmov. Z toho vyplýva aj zaradenie trestných činov proti životu a zdraviu zákonodarcu. Pri zaraďovaní týchto trestných činov do Trestného zákona sa prihliadalo na význam a hierarchiu chránených hodnôt a prvé miesto v systematike osobitnej časti Trestného zákona majú práve trestné činy proti životu a zdraviu[1].

Starý Trestný zákon účinný do 31.12.2005

Keď si vyššie uvedené tvrdenie porovnáme s Trestným zákonom, ktorý bol platný v čase hlbokého mieru t. j. pred rokom 1989, tak zisťujeme, že najdôležitejšiu ochranu resp. význam mala ochrana republiky. Prvá hlava tohto Trestného zákona zaradila na prvé miesto trestné činy proti republike, následne trestné činy hospodárske atď. Samozrejme po páde komunizmu prešiel tento Trestný zákon patričnou novelizáciou a odstránili sa niektoré skutkové podstaty, no ako zaujímavosť môžeme uviesť, že drogové trestné činy boli zaradené medzi trestné činy všeobecne nebezpečné.

Drogové trestné činy boli v starom Trestnom zákone t. j. zák. č. 140/1961 Zb. (ďalej len „STZ“) upravené v § 186 a § 187. Tento Trestný zákon u nás platil do 31.12.2005. Do 1.9.1999 pojem obvykle jednorazová dávka Trestný zákon nepoznal. Tento pojem zaviedol zák. č. 183/1999 Z. z., ktorým sa novelizoval vtedajší Trestný zákon. Dôvodová správa k tomuto zákonu nám veľa k obvykle jednorazovej dávky neprezradila. Nie je to tam nejak vysvetlené, že prečo sa to zavádza a ako to má byť v praxi chápané. Podľa § 186 STZ hrozilo za neoprávnené prechovávanie omamnej alebo psychotropnej látky trest odňatia slobody až na 3 roky alebo trest prepadnutia veci. Podľa § 187 STZ pri naplnení znakov základnej skutkovej podstaty (čiže sa nejednalo o spáchanie činu na mladistvom či opakovane a pod.) hrozil trest odňatia slobody na 2 až 8 rokov či trest prepadnutia majetku alebo peňažný trest alebo trest prepadnutia veci. Pod toto konanie spadala výroba, predaj, zadováženie či prechovávanie väčšieho množstva.

Nový Trestný zákon účinný od 01.01.2006

Od 1.1.2006 nadobudol účinnosť súčasný Trestný zákon t. j. zák. č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“). Drogové trestné činy sa zaradili do prvej hlavy Trestného zákona medzi trestné činy proti životu a zdraviu. Tieto trestné činy spadajú do tretieho oddielu prvej hlavy do kategórie trestných činov ohrozujúcich život a zdravie. Obvykle jednorazová dávka ako veľmi zmysluplný pojem ostal samozrejme zachovaný a trestné sadzby za drogové trestné činy sa zvýšili. Za prechovávanie čohokoľvek čo spadalo pod omamné a psychotropné látky bol trest odňatia slobody v prípade maximálne 3 obvykle jednorazových dávok trest odňatia slobody až na 3 roky a v prípade prechovávania viac ako 3 obvykle jednorazových dávok, ale maximálne 10 obvykle jednorazových dávok trest odňatia slobody až na 5 rokov. V prípade väčšieho množstva, predaja, výroby, zadováženia a podobne sa stanovila dodnes platná sadzba trestu odňatia slobody na 3 až 10 rokov pri naplnení znakov základnej skutkovej podstaty.

Porovnanie starého a nového Trestného zákona

	Porovnanie trestov za drogové trestné činy
	zák. č. 140/1961 Zb.	zák. č. 300/2005 Z. z. pred novelou	zák. č. 300/2005 Z. z. po novele od 01.05.2022
Prechovávanie pre vlastnú potrebu	až 3 roky trestu odňatia slobody alebo prepadnutie veci	max. 3 OJD až na 3 roky max. 10 OJD až na 5 rokov	max. 3 OJD pri marihuane až na 1 rok alebo ochranné liečenie max. 10 OJD pri marihuane až na 2 roky alebo ochranné liečenie Pri ostatných látkach sa sadzby nemenili t. j. pri max. 10 OJD až na 5 rokov
Prechovávanie väčšieho množstva, kúpa, predaj, výroba…	2 až 8 rokov trestu odňatia slobody alebo prepadnutie majetku alebo prepadnutie veci alebo peňažný trest	3 až 10 rokov trestu odňatia slobody – peňažný trest je neprípustný	pri prechovávaní viac ako 10 OJD marihuany 3 až 7 rokov trestu odňatia slobody a pri ostatných látkach sa sadzba nemenila a platí stav ako pred novelou
Pestovanie	Skutková podstata pestovania neexistuje	Skutková podstata pestovania neexistuje	Skutková podstata pestovania neexistuje
Ako je to s pestovaním?
Podľa stanoviska Najvyššieho súdu SR sp. zn. Tpj 88/2015 zo dňa 5. apríla 2016 sa pestovanie rastlín rodu Cannabis radí pod § 172 ods. 4 písm. c) Trestného zákona v platnom znení. A to napriek tomu, že od roku 1965 vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 47/1965 Zb. o Jednotnom dohovore o omamných látkach sme viazaní Jednotným dohovorom OSN z roku 1961, ktorý pozná v čl. 28 s názvom „control of cannabis“ pojem „cultivation of the cannabis plant“ resp. už aj samotný čl. 1 písm. i) hovorí, že výraz „pestovanie“ označuje pestovanie ópiového maku, kra koka a rastliny konopy. Slovenská republika pristúpila k tomuto dohovoru a prevzala jeho znenie už spomenutou vyhláškou. V samej podstate to nič nemení na fakte, že či sa jedná o pestovanie alebo zadováženie (týmto sa rozumie aj darovanie či krádež omamnej či psychotropnej látky), keďže základná sadzba je stále 3 až 10 rokov trestu odňatia slobody a neprihliada sa na závažnosť jednotlivých konaní a všetko je hodené do jedného vreca.

Sprísnime tresty, veď to sa vyplatí…

Slovenská republika od 1.1.2006 sprísnila trestné sadzby v prípade drogových trestných činov a v prípade zločinu t. j. prechovávanie viac než 10 obvykle jednorazových dávok, predaji, zadovážení, výroby atď. úplne vypustila peňažný trest, ktorý je v napr. v Českej republike úplne bežný. Dokým už niektoré krajiny toho času zmierňovali svoju legislatívu týkajúcu sa drog napr. Portugalsko prijatím zákona Regime jurídico do consumo de estupefacientes dekriminalizovalo všetky drogy vrátane heroínu a kokaínu. Zákon definoval prechovávané množstvo pre osobnú potrebu ako množstvo, ktoré užívateľovi vystačí na dobu 10 dní a postihovanie za takéto konanie sa presunulo z režimu trestného práva do režimu práva správneho. Jednoducho povedané, žiaden trestnoprávny postih nehrozil, ale miesto toho je možné uložiť pokutu. Tento krok Portugalsko učinilo v roku 2001 a po vyše 20 rokoch sa ukázala dekriminalizácia v Portugalsko ako efektívny nástroj na zvládanie drogovej problematiky. U nás sa šlo cestou represie a sprísňovania a teraz sme svedkami, že kam sme to dobačovali. Doposiaľ iba dve novely Trestného zákona sa dotkli drogových trestných činov. Tá posledná bola zák. č. 105/2022 Z. z., ktorá zaviedla nezmyselné ochranné liečenie v prípade prechovávania maximálne 10 obvykle jednorazových dávok marihuany a znížila trestnú sadzby pri prechovávaní viac než 10 obvykle jednorazových dávok marihuany z 10 na 7 rokov. K nezmyselnému liečeniu „závislých“ na marihuane som sa venoval v tomto článku na konferencii Míľniky práva v stredoeurópskom priestore organizovaného Právnickou fakultou Univerzity Komenského.

Vrátime sa však naspäť ku kategorizácii trestných činov v súčasnom Trestnom zákone. Prof. Klátik ďalej uvádza, že v treťom diely prvej hlavy osobitnej časti Trestného zákona sú zaradené skutkové podstaty trestných činov, ktoré ohrozujú život alebo zdravie ľudí. Aby sa jednalo o trestný čin, ktorý je v tejto časti Trestného zákona uvedené, stačí, aby došlo k ohrozeniu života alebo zdravia. Konanie páchateľa musí spočívať v tom, že spôsobí smrť alebo poškodenie zdravia. Má sa jednať o protiprávne konanie, ktoré vyvolávajú nebezpečenstvo bezprostredného ohrozenia zdravia a života inej osoby[2]. Sedí Vám to na tie drogy? Mne veľmi nie. Keď osoba prechováva drogu pre vlastnú potrebu ako ohrozuje život alebo zdravie inej osoby? V prípade, ak poskytne tú drogu inej osobe, v tom kontexte to zmysel dáva. No takýmto spôsobom koho vlastne chránime? Užívateľa pred samým sebou a kvôli tomu po pošleme do väzenia? Už asi chápete prečo sa nestotožňujem so zaradením drogových trestných činov do tejto kategórie.

Ako je to s alkoholom?

Ďalšou skutočnosťou prečo mi táto kategorizácia nesedí je aj skutočnosť zaradenia trestného činu nepovolenej výroby liehu. Tento trestný čin je zaradený do piatej hlavy Trestného zákona medzi hospodárske trestné činy. Presnejšie je zaradenie do piatej hlavy prvého dielu medzi trestné činy ohrozujúce trhovú ekonomiku. Čiže domáca výroba liehu v rôznych necertifikovaných zariadeniach je väčším problémom z hľadiska úniku spotrebnej dane ako možného ohrozenia života a zdravia? Na jednej strane sa tvárime, že život a zdravie sú najdôležitejšie hodnoty, no na strane druhej takéto konanie zaradíme medzi hospodárske trestné činy. Samozrejme, že v prípade ohrozenia života a zdravia domácky vyrobeným liehom sa bude jednať o spáchanie aj iných trestných činov. Ide však o samotnú podstatu ako sa toto konanie primárne kvalifikuje. Nehovoriac o tom, že trestným je už aj prechovávanie necertifikovaného zariadenia na výrobu liehu. A rieši sa to vôbec nejako? Ani nie…

Nižšie predkladám tabuľku zachytávajúcu údaje ohľadom trestného činu nepovolenej výroby liehu a tabaku v rokoch 2018 až 2021. Údaje uvedené v tabuľke boli získané z oficiálnych štatistík spracovávaných Ministerstvom spravodlivosti SR  a Ministerstvom vnútra SR . Pri § 253 Trestného zákona t. j. nepovolenej výroby liehu je potrebné brať ohľad na skutočnosť, že zák. č. 214/2019 Z. z., ktorý je účinný od 01.08.2019, sa rozšírila skutková podstata nepovolenej výroby liehu aj o nepovolenú výrobu tabaku a tabakových výrobkov t. j. tieto štatistiky v sebe môžu zahŕňať aj nepovolenú výrobu tabaku.

Rok	Zistené TČ	Objasnené TČ	Odsúdení páchatelia
2018	13	10	5
2019	13	5	3
2020	11	4	51
2021	12	5	32
Spolu	49	24	91

Z vyššie uvedenej tabuľky je možné konštatovať, že pri počte odsúdených páchateľov zohrala úlohu už spomínaná novela, ktorou sa rozšíril § 253 Trestného zákona aj o nepovolenú výrobu tabaku a tabakových výrobkov. Každopádne nám tieto štatistiky ukazujú skutočnosť, že výroba alkoholu na čierno je štátom tolerovaná. V roku 2018 keď vládna strana Most-Híd predkladala zák. č. 290/2018 Z. z., ktorým sa novelizoval zák. č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení neskorších predpisov konštatoval vtedajší poslanec NR SR, Peter Antal, že „vo veľkom existuje nelegálna súkromná výroba destilátov. Pestovateľské pálenice si urobili vlastný prieskum, podľa ktorého je odhadom až 40.000 nelegálnych výrobcov destilátu.“ Zároveň uviedol, že štát má dve možnosti, a to buď začne štát razantne pristupovať k týmto nelegálnym výrobcom alebo sa dá do právneho poriadku inštitút, podľa ktorého nebude takáto výroba liehu v rozpore so zákonom[3].

Zákon je účinný od 1.1.2019 a pokiaľ sa jedná o približne 40.000 domácich výrobcov liehu a registrovaných je oficiálne len 50[4], tak môžeme tvrdiť, že zákon je neefektívny. Taktiež podľa počtu zistených, objasnených trestných činov a odsúdených páchateľov je na mieste konštatovanie, že Slovenská republika toleruje nepovolenú výrobu liehu.

V súvislosti s výrobou liehu v domácom prostredí treba spomenúť, že k domácej výrobe liehu dochádza mnohokrát v rôznych necertifikovaných svojpomocne poskladaných lavórových zariadeniach. Taktiež výsledný produkt z takýchto zariadení môže mať oslepujúcu až smrtiacu kvalitu. Čiže pri domácej výrobe liehu v necertifikovaných zariadeniach už pri procese výroby môže hroziť nebezpečenstvo z dôvodu technického stavu zariadenia a môže dôjsť k výbuchu pri takomto procese a následne aj vyprodukovaný lieh z takýchto zariadení môže mať rôznu úroveň kvality, ktorá môže predstavovať až smrteľné nebezpečenstvo pre prípadných konzumentov. V štúdii uskutočnenej odborníkmi z martinského Ústavu súdneho lekárstva a medicínskych expertíz na Univerzite Komenského sa konštatuje, že pri monitorovaní rizikovosti domácej výroby destilátov odborníci zistili, že tieto destiláty majú spravidla viac toxických látok napr. metanolu. Vyšší obsah toxických látok vedie k častejším prípadom poškodenia organizmu, najmä k cirhóze pečene[5].

Úvahy na záver

Toto nemá byť úvaha o škodlivosti alkoholu, ale je podstatné si uvedomiť, že alkohol je podľa štúdie nemeckých vedcov na 4. mieste v miere nebezpečnosti, ktorú predstavuje pre užívateľa a pre spoločnosť a napr. marihuana je až na 16. mieste. Je menej nebezpečná pre užívateľa a jeho okolie ako benzodiazepíny (neurol, xanax, lexaurin, diazepam…)[6]. Okrem toho podľa štúdie vypracovanej Ústavom súdneho lekárstva a medicínskych expertíz Jesseniovej lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Martine je možné konštatovať, že až 1/6 všetkých predčasných a násilných úmrtí je spôsobených alkoholom[7]. Musíme si uvedomiť, že aj napriek tomu, že je naša krajina plná fungujúcich závislých na alkohole a alkoholizmus je plne tolerovaný, tak tento prístup nie je správny. Je až pokrytecké, ak v takejto spoločnosti poukazuje niekto na škodlivosť marihuany a pritom ignoruje fakty. Podľa toho, ako tolerujeme alkohol, pričom je to tvrdá droga, áno, alkohol je droga a je to tvrdá droga, prečo máme taký problém s marihuanou resp. aj s inými látkami? Som názoru, že keby sme si spravili sociálny experiment rok bez alkoholu, tak by sa ukázala pravá tvár závislosti na Slovensku a zrejme by to skĺzlo do neudržateľného stavu.

Na záver dodám len toľko, že užívanie čohokoľvek nie je trestné. Trestným je prechovávanie. A práve takto dochádza k nepriamej kriminalizácii užívateľov omamných a psychotropných látok. Tieto osoby vo všeobecnosti nepotrebujú trest odňatia slobody, ale lekársku pomoc a postaviť sa znova na nohy. Alkoholikov ani gamblerov neposielame predsa do väzenia. Ochraňujeme život a zdravie jednotlivcov tým, že im pohrozíme trestom odňatia slobody za ich konanie? Nemali by sme im radšej poskytnúť pomocnú ruku a nestigmatizovať ich? V tejto krátkej úvahe je zhrnutých množstvo myšlienok, ktoré sa netýkajú len, podľa môjho názoru, nesprávnej kategorizácie jednotlivých trestných činov. Právo však nie je veda exaktná, nie je to ako matematika, kde sú presne stanovené vzorce. Právo má byť o úprave spoločenských vzťahov a trestné právo sa má použiť len v prípade, keď dané konanie nevieme inak regulovať a je potrebné pristúpiť k najkrajnejšiemu riešeniu. Nemusíte so mnou súhlasiť, len podotýkam, že represia nikdy nikam v oblasti drogových politík neviedla a keby to bolo efektívne, tak dnes by sme neboli v situácii akej sme.  

Tomáš

P.S. našu činnosť môžete podporiť tu, lebo Sašo je dysvšetko a Sorošovi vždy uvedie zlé číslo účtu…

---

[1] KLÁTIK, J. Trestné činy proti životu a zdraviu. In: Trestné právo hmotné. Všeobecná a osobitná časť. 2. vyd. Plzeň: Aleš Čeněk, 2016. s. 245.

[2]KLÁTIK, J. Trestné činy proti životu a zdraviu. In: Trestné právo hmotné. Všeobecná a osobitná časť. 2. vyd. Plzeň: Aleš Čeněk, 2016. s. 262.

[3] Dostupné online: https://index.sme.sk/c/20910536/most-pripravuje-zmeny-k-legalizacii-vyroby-domacej-palenky.html

[4] Oficiálny údaj získaný od Finančného riaditeľstva uvedený v liste č. 445955/2022

[5] Dostupné online: https://uniba.sk/spravodajsky-portal/detail-aktuality/back_to_page/univerzita-komenskeho/article/v-suvislosti-s-alkoholom-ma-slovensko-aj-jedno-smutne-prvenstvo-zistili-odbornici-z-univerzity/

[6] Dostupné online: https://www.frontiersin.org/articles/10.3389/fpsyt.2020.592199/full

[7] Dostupné online: https://vedanadosah.cvtisr.sk/zdravie/pozivanie-alkoholu-zabija/

Dnes bola zverejnená tlačová správa Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 66/2023, v ktorej sa uvádza, že Ústavný súd Slovenskej republiky potvrdil nesúlad povinného ukladania trestu prepadnutia majetku súdmi s Ústavou Slovenskej republiky. Čo to v praxi znamená? Znamená to toľko, že už nebude povinnosťou súdov vo vymedzených prípadoch ukladať trest prepadnutia majetku. Jednoducho povedané, že v prípade Pepa či Miloša sa súdy s prepadnutím majetku “dohrali” a nebudú môcť sa odvolávať na to, že je ich povinnosť v zmysle zákona, aby tento trest uložili. Bola to len otázka času, kedy dôjde k zmene, keďže Európsky súd pre ľudské práva napr. v prípade Markus v. Latvia v obdobnej veci už rozhodoval a vyslovil porušenie článku 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Ako to u nás (ne)funguje?

Naše trestné právo je založené na zásade humanizmu. Z tejto zásady je možné odvodiť, že trest má spôsobiť iba takú ujmu, akú vyžaduje splnenie účelu trestu. Ujma, ktorá je v treste obsiahnutá, nemá prevyšovať nevyhnutnú potrebu ochrany spoločnosti. Uvedená skutočnosť sa konštatuje aj v Charte základných práv Európskej únie v čl. 49. Odsek 3 čl. 49 Charty hovorí o tom, že prísnosť trestov nesmie byť neprimeraná trestnému činu. Okrem Charty základných práv Európskej únie sa primeranosť ukladaného trestu k trestnému činu, za ktorý je tento trest ukladaný sa spomína aj v rozhodnutiach Ústavného súdu SR[1].

Trest prepadnutia majetku resp. jeho uloženie je výnimkou z ústavnej ochrany vlastníckeho práva, ktorá je zakotvená v čl. 20 Ústavy SR. Okrem Ústavy SR je ochrana majetku upravená aj v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

V prípade § 58 ods. 2 a ods. 3 Trestného zákona t. j. povinnosti súdu uložiť trest prepadnutia majetku (Pepov aj Milošov prípad) sa nezohľadňujú materiálne skutočnosti prípadu a súdu zákon prikazuje tento druh trestu uložiť pri vymedzených trestných činoch. V prípade uloženia trestu prepadnutia majetku podľa § 58 ods. 3 Trestného zákona sa nevyžaduje, aby páchateľ nadobudol majetok aspoň v značnom rozsahu trestnou činnosťou alebo z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti ako tomu je to v prípade § 58 ods. 2 Trestného zákona[2].

Povinnosť zhabania majetku v kontexte práva EÚ

Zmyslom trestu prepadnutia majetku je prechod vlastníctva celého majetku odsúdeného na štát rozhodnutím súdu. Povinnosť zhabania majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti môžeme nájsť v Dohovore Rady Európy o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zaistení a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti a o financovaní terorizmu (ďalej len „Dohovor“). Prijatím tohto dohovoru sa malo zamedziť vytváraniu ziskov a ďalšiemu používaniu finančných prostriedkov získaných zo závažnej trestnej činnosti[3].

V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru je povinnosťou každej strany prijať potrebné legislatívne a iné opatrenia, ktoré danej strane umožnia konfiškáciu nástrojov a ziskov alebo majetku, ktorých hodnota zodpovedá takým ziskom a majetku nadobudnutým za špinavé peniaze.

V čl. 3 ods. 3 Dohovoru sa uvádza, že „strany môžu ustanoviť povinnú konfiškáciu vo vzťahu k trestným činom, ktoré podliehajú režimu konfiškácie. Strany môžu do tohto ustanovenia zahrnúť najmä trestné činy prania špinavých peňazí, obchodovania s drogami, obchodovania s ľuďmi a iné závažné trestné činy.“

V zmysle Dohovoru nie je nikde výslovne uvedené, aby sa do vnútroštátnej právnej úpravy zaviedol trest prepadnutia majetku ako to je v súčasnosti v Trestnom zákone. Dohovor teda nenavádza priamo dotknuté štáty, aby trest prepadnutia sa ukladal na celý majetok a bez preukázania príčinnej súvislosti medzi trestnou činnosťou a nadobudnutím majetku. Taktiež Dohovor odkazuje, že sa tento trest má týkať najmä konkrétnych trestných činov, medzi ktoré zaradili obchodovanie s drogami a nie pestovanie rastlín rodu Cannabis či prechovávanie marihuany bez ohľadu na akékoľvek množstvo. Máme za to, že primárnym účelom Dohovoru je konfiškácia majetku, ktorý bol nadobudnutý v súvislosti so spáchaním závažnej trestnej činnosti a nie povinné postihovanie akéhokoľvek závažného protiprávneho konania trestom prepadnutia majetku. Podľa nášho Trestného zákona je pestovanie rastlín rodu Cannabis a prechovávanie väčšieho množstva marihuany minimálne zločinom, ak nie až obzvlášť závažným zločinom.

K uvedenému ešte uvádzame závery Súdneho dvoru Európskej únie v rozhodnutí zo dňa 16. júna 2020 vo veci C-686/18, ktorý v rámci otázky zhabania majetku konštatuje, že výkon zhabania majetku podlieha čl. 17 Charty základných práv Európskej únie. Tento článok hovorí o tom, že každý má právo vlastniť svoj oprávnene nadobudnutý majetok, užívať ho a nakladať s ním. Podľa čl. 52 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie je možné toto právo obmedziť len vtedy, keď to skutočne zodpovedá cieľom všeobecného záujmu, ktoré sú uznané Európskou úniou a nepredstavuje vo vzťahu k sledovanému účelu neprimeraný a neúnosný zásah, ktorým by došlo k zásahu do samotnej podstaty takto zaručeného práva.  

Názor Najvyššieho súdu SR na povinné ukladanie trestu prepadnutia majetku

K aplikácii § 58 ods. 3 Trestného zákona Najvyšší súd SR uviedol vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3To/4/2022 zo dňa 7. septembra 2022, že: „ustanovenie § 58 ods. 3 Trestného zákona stanovuje obligatórnu povinnosť súdu uložiť obvinenému, ktorý bol uznaný za vinného zo spáchania tam uvedených trestných činov [vrátane trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 3 alebo ods. 4 Trestného zákona (v súčasnom platnom a účinnom znení Trestného zákona sa jedná o ustanovenie § 172 ods. 7 alebo ods. 8 Trestného zákona) a trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona] trest prepadnutia majetku a to bez potreby naplnenia akýchkoľvek hmotnoprávnych podmienok, ktorých naplnenie predpokladajú odsek 1 a odsek 2 tohto ustanovenia. Súd je teda v prípade, ak uznáva obvineného za vinného zo spáchania niektorého z trestných činov/niektorých z trestných činov uvedených v ustanovení § 58 ods. 3 Trestného zákona povinný uložiť aj trest prepadnutia majetku a nemôže, odvolávajúc sa na zásady ukladania trestov zmeniť jasné, zrozumiteľné a presné znenie zákona, obsahujúce príkazný slovný výraz „uloží“.“ Okrem toho Najvyšší súd SR konštatoval aj skutočnosť, že úvahy Špecializovaného trestného súdu neuložiť trest prepadnutia majetku tam, kde má byť v zmysle zákona uložený, nie sú podľa názoru Najvyššieho súdu SR správne a stotožnil sa s odvolacou námietkou prokurátora, ktorej následne vyhovel a trest prepadnutia majetku podľa § 58 ods. 3 Trestného zákona uložil.

V prípade ukladania trestu prepadnutia majetku podľa § 58 ods. 3 má Najvyšší súd SR mal jasné stanovisko. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR je resp. bolo ukladanie tohto trestu v úplnom poriadku a súdy nemohli zmeniť jasné, zrozumiteľné a presné znenie zákona, ktorý má v sebe zakotvený príkazný slovný výraz „uloží“ t. j. je povinnosťou súdov trest prepadnutia majetku podľa § 58 ods. 3 Trestného zákona ukladať, ak je splnená podmienka na uloženie tohto trestu. Najvyšší súd SR sa vyjadril k povinnosti súdu uložiť trest prepadnutia majetku aj v ďalších svojich rozhodnutiach napr. v rozhodnutí NS SR sp. zn. 5Tdo/52/2020 zo dňa 22. augusta 2020 alebo v rozhodnutí NS SR sp. zn. 1TdoV/3/2016 z 8. novembra 2017 a držal sa svojej ustálenej rozhodovacej činnosti, že súd nemá na výber a v zákonom daných prípadoch tento trest súd uložiť musí.

Aký bol názor Európskeho súdu pre ľudské práva v podobných prípadoch?

Rozhodnutie ESĽP Markus v. Latvia, č. 17483/10, zo dňa 11. septembra 2020 sa zaoberalo otázkou, či je uložený trest prepadnutia celého majetku bez preukazovania pôvodu resp. spôsobu nadobudnutia majetku v súlade s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a jeho protokolov. 

Pán Markus sa mal dopustiť trestného činu prijímania úplatku a okrem trestu odňatia slobody mu mal byť uložený aj trest prepadnutia celého majetku. Podľa vtedy účinného lotyšského trestného zákona bolo možné uložiť za tento trestný čin trest odňatia slobody až na 8 rokov s prepadnutím alebo bez prepadnutia majetku. V prípade, ak sa jednalo o recidívu alebo došlo k spáchaniu trestného činu vo väčšom rozsahu, tak bolo možné uložiť trest odňatia slobody  na 3 až 10 rokov spolu s trestom prepadnutia majetku. Trest prepadnutia majetku bol explicitne uvedený pri skutkovej podstate trestného činu prijímania úplatku v lotyšskom trestnom zákone[4].

K uloženiu trestu prepadnutia majetku uviedol ESĽP, že „v súvislosti s rozsahom prejednania predmetnej veci, ktorú vnútroštátne súdy vykonali v prípade sťažovateľa, ESĽP poznamenáva, že trest prepadnutia majetku, ktorý mu bol uložený, nebol individuálne posúdený. V rozsudkoch, ktorými bol sťažovateľ odsúdený, sa analýza proporcionality týkala len trestu odňatia slobody a nezaoberala sa vedľajším trestom prepadnutia majetku (pozri body 7 až 8 vyššie). Súdy nikdy nešpecifikovali konkrétny majetok, ktorý mal byť skonfiškovaný, a teda rozsah trestu nebol vo vnútroštátnych rozsudkoch identifikovaný. Nikdy nebola analyzovaná ani otázka, či výška majetku, ktorý mal prepadnúť, zodpovedala závažnosti trestného činu, ani či to pre sťažovateľa neznamenalo nadmernú záťaž. ESĽP sa preto domnieva, že uvedené legislatívne nedostatky obmedzili rozsah prejednávanej veci vnútroštátnymi súdmi do tej miery, že bol príliš obmedzený na to, aby vyhovel požiadavke ” spravodlivej rovnováhy”  (fair balance) obsiahnutej v článku 1 Dodatkového protokolu, a preto neposkytol sťažovateľovi primeranú možnosť prejednať svoj prípad pred príslušnými orgánmi (porovnaj Paulet proti Spojenému kráľovstvu, č. 6219/08, §§ 67-68, 13. máj 2014).“

Záver ESĽP v predmetnej veci bol, že vo vnútroštátnej právnej úprave, na základe ktorej bol sťažovateľovi uložený trest prepadnutia majetku, absentuje jasnosť a predvídateľnosť. Ďalej ESĽP konštatovalo vo svojom rozhodnutí, že nedošlo k poskytnutiu nevyhnutných procesných záruk a nebola ochrana proti svojvoľnému rozhodovaniu vnútroštátnych súdov. ESĽP v tomto prípade dospel k záveru, že uložením trestu prepadnutia majetku došlo k porušeniu čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

---

[1] Viď napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 106/2011.

[2] ĽORKO, J., MIKUŠ, Š. Kazuistika – trest prepadnutia majetku v kontexte vlastníckeho práva. In: Notitiae Iudiciales Academiae Collegii Aedilium in Bratislava. č. 1/2020. Bratislava: Akadémia Policajného zboru SR. 2020. Dostupné online.

[3]IVOR, J. POLÁK, P., ZÁHORA, J. Trestné právo hmotné I. – Všeobecná časť. Bratislava: Wolters Kluwer.  s. 400.

[4] Pozri ods. 37 rozhodnutia ESĽP.

[5] Pozri ods. 16 rozhodnutia ESĽP.

[6] Pozri ods. 23 a 24 rozhodnutia ESĽP.