Ako môže dochádzať k situáciám, že páchateľ vopred netuší alebo len veľmi ťažko vie odhadnúť, že aký trest mu môže hroziť v prípade drogových trestných činov? Odpoveď nie je až taká jednoduchá. V podmienkach Slovenskej republiky v prípade drogových trestných činov nemôžeme hovoriť o predvídateľnosti. To, že je zákonom zakázané prechovávanie niektorých látok vieme. To, že aká je výška trestnej sadzby vieme z Trestného zákona vyčítať. Ako však bude rozhodovať súd a posudzovať dané konanie je už náročnejšia otázka. Taktiež je problematický aj pojem obvykle jednorazová dávka, keďže ani srnky netušia aké množstvo bude znalec považovať za obvykle jednorazovú dávku.
Čo je to predvídateľnosť?
V modernej demokratickej spoločnosti je žiadúce a priam nevyhnutné, aby bola predvídateľnosť prítomná už v zákone. Zákon má byť postavený tak, aby nevytváral nedôvodné rozdiely medzi ľuďmi. V zákone má byť upravené, že sa bude rovnako zaobchádzať v rovnakých prípadoch. Toto však neplatí len pri tvorbe zákonov a ich následného znenia. Táto skutočnosť sa má premietnuť aj do súdnych rozhodnutí. Súdne rozhodnutie je individuálnym aktom práva. To znamená, že súd preskúma vzniknutú situáciu a rozhodne podľa platného zákona. Zároveň súd pri rozhodovaní musí prihliadať na to, aby sa pri rozhodovaní neodchýlil od zaužívanej súdnej praxe. Predvídateľné rozhodnutie súdu je také rozhodnutie, ktoré je vydané v súlade s platným právom a predchádzajúcimi rozhodnutiami ostatných súdov, ktoré rozhodovali o podobných prípadoch1.
Vo všeobecnosti v rámci predvídateľnosti rozhodovania uvediem nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 275/2018 zo dňa 25.06. 2019, v ktorom sa konštatuje, že „princíp predvídateľnosti rozhodovania a rozhodnutia znamená, že účastníci právnych vzťahov môžu legitímne očakávať, že štátne orgány budú v skutkovo a právne porovnateľných prípadoch rozhodovať rovnako. Iba takýto postup rešpektuje princíp právnej istoty a jeho dôsledné dodržiavanie sa významne pozitívne prejavuje aj v rámci celkového nazerania spoločnosti na význam a úlohu práva.“
Je predvídateľnosť prítomná aj pri drogových trestných činoch?
Túto otázku nie je také jednoduché zodpovedať a treba ju posudzovať z dvoch hľadísk. Prvým je neobjektívny právnický konštrukt obvykle jednorazová dávka, ktorý má vplyv na predvídateľnosť a druhé hľadisko je miesto a čas spáchania trestného činu. Budem sa venovať len obvykle jednorazovej dávke a predvídateľnosti, keďže miesto a čas som už rozobral v tomto článku a je možné konštatovať, že v prípade prechovávania viac než 10 obvykle jednorazových dávok, či pestovania alebo obchodovania sú výšky trestov ťažko predvídateľné až by sa dalo konštatovať, že pre bežného človeka nepredvídateľné.
Problém menom obvykle jednorazová dávka
Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo/53/2016 zo dňa 25.04.2017 bude považované za obvykle jednorazovú dávku akékoľvek množstvo tej ktorej omamnej alebo psychotropnej látky a nebude sa jednať o tzv. zvyškové množstvo, pokiaľ toto množstvo spolu s koncentráciou omamnej či psychotropnej látky je spôsobilé ovplyvniť rozpoznávacie schopnosti páchateľa či jeho správanie.
Nestotožňujem sa s vyššie uvedeným názorom Najvyššieho súdu SR a ako protiargument predkladám rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 4Tz/142/2000 zo dňa 12.07.2000, v ktorom sa konštatovalo, že „musí však jít o držení takové látky v množství převyšujícím dávku potřebnou pro držitele (podle stupně jeho závislosti), neboť držení jen jedné dávky konzumentem drog před jejich použitím není přechováváním, ale jen tzv. spotřební držbou“.
Ako určiť obvykle jednorazovú dávku?
Určenie obvykle jednorazovej dávky je veľmi náročné. Pri určovaní tejto skutočnosti je potrebný znalecký posudok z odboru psychiatria. Znalec však nemá v kompetencii experimentálne skúšať, že aké množstvo tej ktorej omamnej či psychotropnej látky môže nepriaznivo ovplyvniť psychiku konkrétnej osoby, jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti či sociálne správanie. Vykonanie takéhoto experimentu znalcom je neprípustné jednak zo zákonného hľadiska ako aj z hľadiska medicínskej etiky. Ako môže teda znalec objektívne určiť obvykle jednorazovú dávku2?
V Českej republike, podľa stanoviska Najvyššieho súdu ČR sp. zn. Tpjn 301/2013 zo dňa 13.03.2014, má páchateľ podstatne väčšiu predvídateľnosť v prípade svojho protiprávneho konania. Ako príklad môžeme uviesť marihuanu. Podľa stanoviska, ak prechováva páchateľ marihuanu do množstva 10 gramov, tak sa bude jednať o prechovávanie tzv. „množstva väčšieho než malého“ a za takéto konanie môže byť uložená pokuta a dané protiprávne konanie sa bude posudzovať v medziach správneho práva. Až v prípade prechovávania množstva väčšieho než 10 gramov marihuany prichádza do úvahy trestné konanie a postih prostriedkami trestného práva3. Hmotnosť tej ktorej omamnej či psychotropnej látky si bez väčších ťažkostí vie páchateľ overiť čo sa však nedá povedať o obvykle jednorazovej dávke, čo je pojem dosť abstraktný.
Trestné sadzby za prechovávanie do max. 10 obvykle jednorazových dávok
Nižšie predkladám prehľadnú tabuľku, v ktorej uvádzam výšku trestných sadzieb pri neoprávnenom prechovávaní omamných a psychotropných látok do 10 obvykle jednorazových dávok.
| Ustanovenie Trestného zákona | Obvykle jednorazová dávka | Trestná sadzba |
| § 171 ods. 1 – marihuana | max. 3 | až 1 rok |
| § 171 ods. 2 – marihuana | viac než 3 a max. 10 | až 2 roky |
| § 171 ods. 3 – iné látky | max. 3 | až 3 roky |
| § 171 ods. 4 – iné látky | viac než 3 a max. 10 | až 5 rokov |
Znalec z odboru psychiatria keď určí, že čo vlastne je pri tej ktorej zaistenej látke obvykle jednorazová dávka je možné usudzovať, že pod ktorú skutkovú podstatu bude spadať dané protiprávne konanie a aká je výška trestnej sadzby. V týchto prípadoch však často nastáva situácia, že obhajoba spochybňuje znalecký posudok, keďže pre každého užívateľa je iná obvykle jednorazová dávka a nemusí to vôbec korešpondovať s tým, čo znalec určí za obvykle jednorazovú dávku.
Záver
Pri drogových trestných činoch sa aplikuje zastaraný a neobjektívny inštitút obvykle jednorazovej dávky, ktorý negatívne vplýva na predvídateľnosť trestu a z medicínskeho hľadiska sa nejedná o relevantný pojem. Túto skutočnosť konštatoval aj doktor Okruhlica, ktorý tento pojem označuje ako právnický konštrukt4.
Najjednoduchším riešením v tejto problematike by bolo inšpirovať sa Českou republikou a stanoviskom Najvyššieho súdu ČR. Pokiaľ by došlo k jasnému a prehľadnému zadefinovaniu množstva tej ktorej omamnej alebo psychotropnej látky obyčajnou tabuľkou, odstránili by sme tento chaos, ktorý tu v súčasnosti máme. Zatiaľ nám ostáva len predpokladať, že ako znalec vyhodnotí čo to je obvykle jednorazová dávka pri tej ktorej látke alebo sa môžeme obrátiť na vešticu Jolandu alebo Vlastíka Plamínka…
Zastávam názor doktora Ribára, že v prípade drogových trestných činov nie je možné podľa súčasnej legislatívy predvídať trest5.
P.S. našu činnosť môžete podporiť tu, lebo Sašo je dysvšetko a Sorošovi vždy uvedie zlé číslo účtu…
- OPPET, L.: Právna istota a predvídateľnosť súdnych rozhodnutí. In: Právny obzor, č. 4, 2008. Dostupné online: https://www.legalis.sk/sk/casopis/pravny-obzor/pravna-istota-a-predvidatelnost-sudnych-rozhodnuti.m-1126.html ↩︎
- KLIMEK, L. a kol.: Kriminológia vo vnútroštátnom a medzinárodnom rozmere. Bratislava: Wolters Kluwer, s.r.o. 2020. s. 493. ↩︎
- ZÁBRENSZKI, T.: Dekriminalizácia marihuany v podmienkach Slovenskej republiky s vybranou judikatúrou. Žilina: Eurokódex, 2022, s. 40. ↩︎
- OKRUHLICA, Ľ.: Pojem „obvykle jednorazová dávka“ nie je medicínsky pojem. In: Alkoholizmus a drogové závislosti, č. 4/2012, 2012. Dostupné online: http://www.pravnelisty.sk/clanky/a208-psychiatri-pojem-obvykle-jednorazova-davka-nie-je-medicinsky-pojem ↩︎
- RIBÁR, I.: Analýza dodržiavania princípu predvídateľnosti v oblasti nezákonného obchodu, prechovávania marihuany. 2022. Dostupné online: https://rs-p.digital/ne-predvidatelnost-trestu/ ↩︎