Neznalosť zákona neospravedlňuje……tak je dobré o tom niečo vedieť. Pri svojich rozhovoroch sme často narazili na rôzne interpretácie – dôvodného podozrenia -. Tomáš si ku tomu sadol a dal do kopy k tomuto pojmu pár riadkov, aby ste vedeli kedy a či vôbec ste dôvodne podozrivý, a či musíte znášať direktívy od proaktívnych policajných príslušníkov hľadajúcich pol šišky, ktorá vám v kontexte slovenského trestného práva môže zničiť život.

Uvedený článok má výlučne informatívny charakter. Je všeobecnej povahy, a teda nemusí zohľadňovať osobitosti konkrétneho prípadu. Z tohto dôvodu Vám odporúčame vyhľadať ohľadom riešenia Vášho problému kvalifikovanú právnu pomoc. Advokátov môžete vyhľadať na www.sak.sk.

Úvod
V týchto nasledujúcich pár riadkoch sa pozrieme na skutočnosti, či policajti pri výkone svojej činnosti sa môžu dopúšťať nezákonných zásahov. Podľa § 9 ods. 1 zákona o Policajnom zbore je policajt v službe povinný v medziach tohto zákona vykonať služobný zákrok, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok alebo je dôvodné podozrenie z ich páchania.
Čo však v prípadoch kedy nedochádza k páchaniu trestného činu alebo priestupku a nie je ani dôvodné podozrenie? Dôvodné podozrenie je pojmom, ktorý môže byť mnohokrát vykladaný nesprávne.
V prípade úkonov vykonávaných policajtmi treba brať do úvahy najmä dva právne predpisy. Prvým je zákon o Policajnom zbore a druhým zas Trestný poriadok. Tieto dva právne predpisy sú vo vzájomnom vzťahu lex generalis a lex specialis. V jednoduchosti, čo neupravuje jeden predpis, tak sa postupuje podľa druhého. V praxi to znamená, že policajt nepostupuje len v zmysle zákona o Policajnom zbore, ale pri niektorých úkonoch je povinný rešpektovať postup upravený v Trestnom poriadku, a to najmä vo vzťahu k podozreniu zo spáchania trestného činu. Ak má policajt podozrenie zo spáchania trestného činu, tak postupuje podľa Trestného poriadku.
Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Tdo 92/2016 nie je každou činnosťou policajta, ktorú vykonáva podľa zákona o Policajnom zbore, výkonom služobného zákroku, ale služobným zákrokom sú tie činnosti policajta, ktorými bezprostredne zasahuje do základných práv a slobôd.

„Vylož vačky“ ako možný nezákonný postup
„Vylož vačky“ je úkonom, ktorý je možné označiť, samozrejme bez opory v niektorom z vyššie spomenutých zákonov, za preventívno-bezpečnostnú prehliadku. Týmto druhom prehliadky a zaisteniu vecí vznikajú neprípustné dôkazy, ak výzva policajta nie je niečím podložená, keďže v pri takomto úkone dochádza k zneužitiu oprávnení policajta.
Doktor Baďo, prokurátor Okresnej prokuratúry Skalica, k uvedenému uvádza, že „pokiaľ ide o zaistenie veci podľa § 21 ods. 1 zákona o Policajnom zbore, toto ustanovenie plní funkciu „zabezpečovaciu“, nie „vyhľadávaciu“. Zabezpečiť možno len tú vec, o ktorej má policajt vedomosť. Podľa § 21 ods. 1 zákona o Policajnom zbore nie je možné postupovať, ak sa má zabezpečiť vec, ktorú je potrebné pred jej zabezpečením vyhľadať. Identické platí aj pre vydanie veci podľa § 89 ods. 1 Trestného poriadku a odňatie veci podľa § 91 ods. 1 Trestného poriadku. Postup podľa dvoch naposledy citovaných ustanovení je vylúčený aj tým, že citované úkony trestného konania môže vykonať iba OČTK. Tento dôvod rovnako vylučuje aj osobnú prehliadku podľa § 99 ods. 3 Trestného poriadku, resp. § 102 ods. 4 Tr. poriadku.“
Nezákonným spôsobom získaný dôkaz sa označuje aj pojmom „plod z otráveného stromu“ t. j. čiže takto zabezpečený dôkaz nie je relevantným pre prípadné trestné konanie. Je potrebné, aby bol zákonný dôvod na vykonanie služobného zákroku a z neho získaného dôkazu.
V tomto kontexte sú zaujímavé aj viaceré rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva napr. rozhodnutie Heaney a McGuinnes proti Írsku z roku 2000 alebo Saunders proti Veľkej Británii z roku 1996, v ktorý ESĽP konštatuje, že zákaz nútiť osobu, aby prispela k svojmu obvineniu, či usvedčeniu teda znamená nielen nútiť podozrivú, či obvinenú osobu k výpovedi, ale aj zákaz nútiť takúto osobu k súčinnosti alebo k aktívnemu konaniu, ktoré je potrebné na usvedčenie takejto osoby, teda napríklad ide aj o zákaz nútiť podozrivú osobu, aby vydala, či vyložila veci, ktoré ju môžu spojiť s trestnou činnosťou.

Bežná cestná kontrola
Tento pojem nemá taktiež oporu v žiadnom právnom predpise a je to akási nadpráca príslušníkov PZ, ktorá je aj zároveň nezákonná. Nechceme tým nijak dehonestovať prácu príslušníkov PZ, avšak zákon platí pre všetkých rovnako a aj keď majú svoje interné usmernenia, metodiky, riadiace akty atď. tak treba pamätať na skutočnosť, že zákony a rozhodnutia súdov sú nadradené týmto predpisom.
Nezákonnosť tohto konania môže vyplývať už priamo z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Tdo 13/2011, v ktorom sa konštatuje, že „v demokratickej spoločnosti polícia nemôže svojvoľne zastavovať vozidlá či peších občanov.“
Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 To 21/2010 môžeme poukázať na stanovisko súdu vo veciach zásahu do práv a slobôd jednotlivca príslušníkom PZ. V tomto rozhodnutí sa uvádza, že „policajt nemôže vykonať kedykoľvek služobný zákrok. Nie je ani ponechané na voľnej úvahe, či služobný zákrok môže, alebo nemusí vykonať.“
Pri prípadnej prehliadke motorového vozidla je policajt povinný sa riadiť usmernením č. PPZ-UKP-OVK-1102-004/2012 v zmysle ktorého nesmie policajt postupovať neprimeraným, neúčelným alebo výrazne obmedzujúcim spôsobom. Pri prehliadke môže len vizuálne prezrieť interiér dopravného prostriedku bez toho, aby otváral a prehliadal batožinu, ktorá sa v ňom nachádza a odkladacie priestory, pričom nesmie ani vykonávať časovo náročnú kontrolu dopravného prostriedku spojenú s rozmontovaním jeho súčastí, teda narušením jeho celistvosti.

Dôvodné podozrenie
Či už sa jedná o prehliadku motorového vozidla alebo vyvrátenia vačkov, vyloženia obsahu batohu, kabelky a pod. tak na takéto úkony musí mať policajt dôvodné podozrenie. Dôvodným podozrením je podľa rozhodnutia Generálnej prokuratúry SR sp. zn. IV Pz 127/11, že „nestačí všeobecné, nekonkrétne podozrenie, či prevenčný dôvod, naopak podozrenie musí mať kvalifikovaný rozmer vyplývajúci z objektívne preukázaných skutočností.“
V uvedenom rozhodnutí sa taktiež uvádza, že „ak sa osoba zdala policajtom podozrivou majú povinnosť ju najskôr poučiť o jej právach a to najmä o práve, že k priznania sa zo spáchania priestupku, či trestného činu ju nemožno nútiť. Zákaz donútenia k priznaniu totiž nezahŕňa len právo vypovedať (právo mlčať), ale aj právo neprispieť žiadnym aktívnym spôsobom, či už priamo alebo nepriamo, k svojmu obvineniu.“
Okrem Generálnej prokuratúry SR môžeme nájsť vymedzenie dôvodného podozrenia aj v rozhodovacej praxi Európskeho súdu pre ľudské práva. V rozhodnutí ESĽP vo veci Fox, Campbell a Hartley proti Veľkej Británii z roku 1990 vymedzuje ESĽP dôvodné podozrenie ako existenciu takých faktov a informácií, ktoré sú spôsobilé presvedčiť aj objektívneho pozorovateľa.
Na záver ešte môžeme dodať názor doktora Ružarovského, advokáta, ktorý v kontexte tejto problematiky uvádza, že „policajt by tiež mal identifikovať vec či osobu, o ktorej má dôvodné podozrenie, že sa nachádza vo vozidle. Prípadne ho žiadajte, aby ju identifikoval, ak by to neurobil sám. Je totiž absurdné, aby mal dôvodné podozrenie o prítomnosti veci alebo osoby vo vozidle, keď sám nevie o akú vec či osobu by vôbec malo ísť.“

Záver
To, že niektoré úkony sú v praxi príslušníkov PZ zaužívané a prakticky tieto úkony vykonávajú na dennom poriadku, ešte nemusí znamenať, že tieto úkony sú aj v súlade so zákonom. V prípade týchto postupov treba mať na pamäti zásah do základných ľudských práv a slobôd a zároveň je nevyhnutné rešpektovať príslušné právne predpisy. Každý jeden právny predpis by sa mal aplikovať z hľadiska jeho zmyslu a účelu a nie na základe gramatického výkladu t. j. textácie zákona. Zákon nestačí len čítať, ale je potrebné porozumieť jeho obsahu.
Použité zdroje
BAĎO, T. K problematike bezpečnostných prehliadok. Dostupné online: http://www.pravnelisty.sk/clanky/a671-k-problematike-bezpecnostnych-prehliadok
RUŽAROVSKÝ, M. Prehliadka dopravného prostriedku. Dostupné online: https://www.najpravo.sk/rady-a-vzory/rady-pre-kazdeho/p/prehliadka-dopravneho-prostriedku.html
Rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Fox, Campbell a Hartley proti Veľkej Británii z roku 1990
Rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Saunders proti Veľkej Británii z roku 1996
Rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Heaney a McGuinnes proti Írsku z roku 2000
Rozhodnutie Generálnej prokuratúry SR sp. zn. IV Pz 127/11
Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 To 21/2010
Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Tdo 13/2011
Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Tdo 92/2016
Usmernenie č. PPZ-UKP-OVK-1102-004/2012
Zák. č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.
Zák. č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.

Autor: JUDr. Tomáš Zábrenszki