Zmena Trestného zákona mala priniesť koniec drakonickým a nezmyselným trestom za marihuanu. Namiesto toho tu máme ďalší prípad, ktorý v plnej nahote ukazuje, že systém – od vyšetrovateľov až po sudcov – sa mentálne zasekol v čase inkvizície. Zoznámte sa s prípadom Jozefa Vilčeka. Už vyše roka sedí vo vyšetrovacej cele. Dôvod? Pestoval konopu s obsahom 2 až 4 % THC, z ktorej robil výťažky pre svoju onkologicky chorú mamu.

Na čiernom trhu je takáto rastlina prakticky nepredajná. Aby mala reálny psychoaktívny účinok, človek by ju musel fajčiť pol dňa v kuse. Napriek tomu, bez jediného dôkazu o distribúcii, štát z neho robí drogového baróna.

Toto nie je len právny problém, to je inštitucionálna šikana. Tu sú fakty, ktoré odhaľujú obludnosť aktuálneho diania na našich súdoch.

Vzbura proti zákonom aj Najvyššiemu súdu

Keď na pojednávaní vytiahol prokurátor Najnovší Trestný zákon s komentárom a judikatúrou 2026, súd to akceptoval ako relevantný argument. Keď však tú istú knihu na ďalšom pojednávaní vytiahol obvinený Jozef a začal citovať nový § 135f (ktorý má zabrániť absurdnému dvojitému trestaniu za rastliny v zemi a zároveň za sušinu), sudkyňa ho umlčala. Vyhlásila, že je to „iba kniha nejakých právnikov“, nedovolila mu dočítať podanie a zastavila zapisovanie do zápisnice.

Ešte zarážajúcejšie je, že nižšie súdy vedome ignorujú judikatúru Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 5Tdo/6/2024 a 2Tdo/50/2025). Ten jasne rozhodol, že bez dôkazov o predaji nemožno pestovanie automaticky kvalifikovať ako dílerstvo a obchodovanie. Správna kvalifikácia v Jozefovom prípade (§ 172 ods. 6 písm. b) znamená sadzbu 2 až 8 rokov, čo v praxi pri čistom registri končí podmienkou. Súdy ho však vytrvalo držia v kvalifikácii podľa § 173, kde mu hrozí až doživotie. Prečo? Lebo pri nižšej sadzbe by ho museli okamžite pustiť z väzby domov.

Kupuje VÚB banka drogy?

Absurdita pokračuje pri majetkoch. Jozef sa živil správou nehnuteľností pre investorov, čo doložil desiatkami zmlúv, a viacerí investori prišli svedčiť aj priamo na súd. Súd napriek tomu do uznesenia napísal, že „nijako nedeklaroval svoj príjem“, a prokuratúra sa snaží zhabať dom, ktorý reálne patrí investorovi.

Pri zadržaní Jozefovi zhabali 8 700 eur v hotovosti. Tieto peniaze pochádzali z vrátenej dražobnej zábezpeky. Len dva dni pred zadržaním mu ich vyplatila priamo VÚB banka ako kúpnu cenu za nehnuteľnosť (kupujúci to financoval hypotékou), čo Jozef jasne preukázal výpisom z účtu. Zaujíma to niekoho? Zjavne nie. Peniaze sú zhabané a otázka, či si štátne orgány myslia, že mu banka platila za marihuanu, ostala bez odpovede.

Za parkovanie rovno do cely

Ak si myslíte, že väzba je určená len pre skutočne nebezpečných zločincov alebo tých, ktorí reálne utekajú pred spravodlivosťou, Jozefov prípad vás vyvedie z omylu.

• Úteková väzba: Prokurátor si pri podaní obžaloby jednoducho vymyslel, že Jozef bol „na úteku“. Žiadne dôkazy, stačilo to napísať na papier.
• Preventívna väzba: Aby súd odôvodnil, prečo je Jozef „nebezpečný pre spoločnosť“, vytiahol jeho priestupky v cestnej premávke. Dostali ste niekedy pokutu za zlé parkovanie? Zabudli ste si doma techničák? Podľa logiky tohto súdu by ste mali sedieť v preventívnej väzbe. Len samotné doručenie posledného rozhodnutia o väzbe trvalo súdu nepochopiteľných 113 dní.

Právo na obhajobu? Len ak sa policajti neponáhľajú

Pri domovej prehliadke si Jozef výslovne žiadal prítomnosť právnika. Bolo mu to odopreté s odôvodnením, že ide o „neodkladný úkon“. Ten istý vyšetrovateľ vzápätí priznal, že na mieste dve hodiny čakali na príchod technika. Na advokáta čas nebol, na technika áno.

V zápisnici navyše úplne chýba zákonné poučenie o práve mlčať a zákaze sebaobviňovania. Keď na to obvinený upozornil, vyšetrovateľovi, ktorý predtým tvrdil, že pri úkone vôbec nebol, sa zázračne „vrátila pamäť“ a pred súdom začal tvrdiť, že pri kolegovi predsa len stál a poučenie určite prebehlo. Kompletný spis Jozefovi dodnes do väzby nedoručili.

Systém, ktorý ničí životy, sa musí zmeniť

Jozef Šipoš, Miloš Sklenica, Tomáš Poór. A teraz Jozef Vilček. Modus operandi našich súdov a prokuratúr zostáva desivo rovnaký. Človek, ktorý pomáha chorému členovi rodiny alebo pestuje pre vlastnú potrebu, je okamžite onálepkovaný ako drogový barón. Zhabú mu legálne peniaze, uvrhnú ho na roky do väzby, ignorujú Najvyšší súd a upierajú mu základné procesné práva.

Toto nie je spravodlivosť. Toto je deštrukcia ľudských životov v priamom prenose, platená z našich daní.

Nebuďme ticho. Zdieľajte tento príbeh. Píšte o ňom na sociálnych sieťach. Rozprávajte sa o ňom so svojím okolím a žiadajte od politikov a médií, aby prestali ignorovať svojvôľu, ktorá sa na Slovensku deje pod rúškom boja proti drogám. Dnes je to Jozef Vilček, zajtra to môže byť ktokoľvek z nás.

Porovnanie trestu udeleného na Slovensku a trestu podľa európskej trestnej legislatívy

Trestná vec: obv. Jozef Vilček (Pv 311/25/6610-114, Okresná prokuratúra Veľký Krtíš)

1. Porovnanie trestov: Slovenská prax vs. Európsky štandard

Základným predpisom EÚ pre túto oblasť je Rámcové rozhodnutie Rady 2004/757/SVV, ktorým sa stanovujú minimálne ustanovenia o znakoch skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti nezákonného obchodu s drogami, v spojení s Chartou základných práv EÚ (čl. 49 ods. 3 – zásada proporcionality trestov).

2. Prečo vzniká tento rozdiel? (4 kľúčové rozdiely v interpretácii skutku)

A. Zámena „pestovania“ za „výrobu drogy“ (Terminologický a právny posun)

• Európska interpretácia: Rámcové rozhodnutie 2004/757/SVV (rovnako ako Jednotný dohovor OSN o omamných látkach z roku 1961) striktne rozlišuje medzi „výrobou“ (extrakcia, chemická syntéza, rafinácia – napr. varenie pervitínu alebo výroba hašišového oleja) a „pestovaním“ (kultivácia rastliny konope). Zber a sušenie rastlín konope je z pohľadu práva EÚ stále len zavŕšením procesu pestovania a prechovávania.
• Slovenská interpretácia v obžalobe: Hoci slovenský Trestný zákon od novely v roku 2024 obsahuje samostatný § 172 (Neoprávnené pestovanie rastlín a húb), kde je aj pri mimoriadne veľkom množstve nižšia sadzba (7 až 15 rokov), prokurátor v obžalobe Vilčeka tento paragraf obišiel. Skutok kvalifikoval podľa najprísnejšieho § 173 (Neoprávnená výroba a obchodovanie) so sadzbou 10 až 20 rokov. Pestovanie na záhrade a sušenie v dome tak prokurátor postavil na roveň prevádzkovaniu chemického narkolaboratória.

B. Fikcia „obchodovania“ bez jediného dôkazu o predaji (Dôkazné bremeno)

• Európska interpretácia: Podľa práva EÚ (a judikatúry ESĽP k prezumpcii neviny) musí obžaloba pri stíhaní za „obchodovanie/distribúciu“ preukázať reálny distribučný reťazec – t. j. odberateľov, svedkov kúpy, odpočúvania, sledovanie predaja alebo komunikáciu o predaji v telefónoch. Ak sa nájde len veľké množstvo sušiny, váha a sáčky, ide v európskej praxi o kvalifikovanú držbu / pestovanie, prípadne o prípravu na distribúciu, nie o dokonané obchodovanie vo veľkom rozsahu.
• Slovenská interpretácia v obžalobe: V celom 29-stranovom texte obžaloby nie je uvedený ani jeden svedok, ktorý by od Vilčeka kúpil čo i len gram marihuany, ani žiadny záznam o predaji. Naopak, všetci vypočutí svedkovia (vrátane nájomníkov a spolupracovníkov) zhodne uviedli, že im drogy nikdy neponúkal. Prokurátor však vytvoril deduktívnu konštrukciu (fikciu obchodovania): má 17,4 kg sušiny + má v byte 2 váhy a sáčky + má 3 telefóny + v moči nemal THC + vlastní 18 lacných nehnuteľností = určite drogy predával doposiaľ nestotožneným osobám. V európskom trestnom práve je neprípustné nahrádzať chýbajúce dôkazy o predaji nepriamymi indíciami a zároveň za to ukladať drakonický trest za dokonané obchodovanie.

C. Spôsob výpočtu množstva a absencia zohľadnenia čistého THC

• Európska interpretácia: Rozhodujúca je reálna nebezpečnosť látky pre spoločnosť a zdravie (množstvo čistej účinnej látky Δ9-THC a stupeň spracovania).
• Slovenská interpretácia v obžalobe: Slovenský zákon (Príloha č. 1 k TZ) vychádza z hrubej hmotnosti sušiny, ak má nad 2 % THC. V Zombore policajti zaistili 210 čerstvých, živých rastlín vonku na záhrade. Tie mali len 2,2 % THC (teda tesne nad zákonným limitom 2,0 %, v podstate išlo o veľmi slabé vonkajšie konope). Znalci zobrali 15 rastlín, vysušili ich, ošklbali zo stoniek a matematicky spriemerovali a vynásobili na všetkých 210 rastlín, čím prišli k číslu 13 030,22 g (13 kg). Len táto záhradná úroda s minimálnym obsahom THC (2,2 %) automaticky prehupla obvineného cez hranicu 10 kg do kategórie „mimoriadne veľkého množstva“ (päťtisícnásobok nepatrného množstva 2 g). Z pohľadu európskej zásady proporcionality je absurdné, aby niekto za 13 kg mokrých rastlín s 2,2 % THC čelil rovnakej trestnej sadzbe ako medzinárodný pašerák s 10 kg čistého kokaínu alebo heroínu.

D. Porušenie európskej zásady proporcionality trestov (Čl. 49 ods. 3 Charty EÚ)

• Európska interpretácia: Súdny dvor EÚ (napr. v prelomovom rozsudku C-203/22 – B. V. a ďalších rozhodnutiach týkajúcich sa čl. 49 ods. 3 Charty) jasne stanovil, že prísnosť trestu nesmie byť neprimeraná trestnému činu. Trestné právo členského štátu EÚ, ktoré je implementáciou práva EÚ (čo drogové trestné činy podľa Rámcového rozhodnutia 2004/757/SVV sú), musí umožňovať sudcovi individualizovať trest podľa reálnej škodlivosti činu, druhu drogy („mäkká“ vs. „tvrdá“ droga) a okolností prípadu.
• Slovenská interpretácia: Slovenský Trestný zákon v § 173 nerozlišuje medzi konope (s 2,2 % THC) a fentanylom, heroínom či pervitínom. Mechanická tabuľka v prílohe zákona v kombinácii s neexistenciou dôkazov o reálnom predaji vytláča sadzbu na 10 až 25 rokov a zväzuje súdu ruky – sudca bez mimoriadneho zníženia trestu nemôže ísť pod 10 rokov. Navyše, navrhované zhabanie celého rodinného domu v Zombore len preto, že na jeho dvore rástli rastliny s 2,2 % THC, naráža na judikatúru ESĽP a SDEÚ o ochrane vlastníckeho práva (čl. 17 Charty EÚ / čl. 1 Dodatkového protokolu č. 1 k EDĽP), keďže hodnota nehnuteľnosti a zásah do majetku musia byť v primeranom pomere k povahe prečinu.

3. Zhrnutie pre obhajobu (Kde je najsilnejší európsky argument)

1. Skutok by nemohol byť kvalifikovaný ako výroba a obchodovanie (§ 173), pretože chýba dôkaz o distribúcii/predaji a sušenie rastlín nie je priemyselnou výrobou drogy.
2. Muselo by sa aplikovať privilegované ustanovenie pre pestovanie (§ 172) alebo prechovávanie (§ 171).
3. Súd by musel pri ukladaní trestu aplikovať čl. 49 ods. 3 Charty základných práv EÚ (zásadu proporcionality) a zohľadniť, že 96 % zaisteného množstva (16,78 kg z 17,4 kg) tvorili surové rastliny zo záhrady v Zombore s veľmi nízkou koncentráciou THC (2,2 % a 3,8 %), pričom u obvineného nebol preukázaný jediný predaj tretej osobe. Výsledný trest by sa tak pohyboval v pásme 2 až 5 rokov, nie 10 až 25 rokov.

The post Nový prípad J. Vilček appeared first on #freepepo.

Tisíce našich spoluobčanov trpí chronickými ochoreniami, ako je roztrúsená skleróza, črevné zápaly, rakovina či chronická bolesť. Mnohí z nich by mohli nájsť úľavu v medicínskej konopd, no byrokracia a zastarané predsudky im v tom bránia.

Ministerstvo zdravotníctva SR opakovane odmieta zmeniť súčasný stav a umožniť pacientom prístup k tejto bezpečnej a účinnej liečbe. Je to nepochopiteľné, keď si uvedomíme potenciálne benefity, ktoré legalizácia medicínskej marihuany prináša.

Nielenže by sa zlepšila kvalita života mnohých pacientov, ale zároveň by sa otvorili nové možnosti pre našu ekonomiku. Pestovanie a spracovanie konope by vytvorilo pracovné miesta a znížilo by závislosť na dovoze drahých liekov. Okrem toho, pestovanie konope je šetrnejšie k životnému prostrediu ako výroba mnohých farmaceutických produktov.

Nemôžeme naďalej ignorovať vedecké dôkazy a osobné príbehy ľudí, ktorí by mohli mať z legalizácie medicínskej konopy obrovský úžitok. Je najvyšší čas, aby sme sa spojili a požadovali zmenu.

Označme Ministerstvo zdravotníctva a vyzvime ich, aby konečne počúvali hlas pacientov. Spoločne môžeme dosiahnuť to, aby medicínska marihuana bola dostupná pre všetkých, ktorí ju potrebujú.

Kde je lekárska konopasúčasťou liečby?

Európa

Nemecko: Jedna z najliberálnejších krajín v EÚ, lekárska marihuana je na lekársky predpis.

Holandsko: Lekárska konopa je dostupná na predpis, rekreačné použitie je tolerované v coffeeshopoch.

Malta: Jedna z prvých, ktorá legalizovala pestovanie a používanie konopy aj na osobné účely.

Luxembursko: Plánuje legalizáciu rekreačného aj lekárskeho použitia.

Česká republika: Lekárska konopa je dostupná na lekársky predpis pre pacientov s ťažkými chorobami.

Írsko: Spustilo pilotné programy.

Francúzsko, Taliansko, Španielsko: Lekárska konopa je dostupná, ale s obmedzeniami.

Severná Amerika

Kanada: Jedna z prvých krajín na svete, ktorá legalizovala rekreačné aj lekárske použitie.
USA: Väčšina štátov legalizovala lekárske použitie.

Južná Amerika
Uruguaj: Prvá krajina v Latinskej Amerike, ktorá legalizovala konopu úplne.

Kolumbia: Legalizovala lekárske použitie a podporuje pestovanie.

Argentína: Lekárska konopa je legálna od roku 2017.

Ostatné regióny

Izrael: Jedna z prvých krajín na svete, ktorá začala skúmať a využívať lekársku konopu.

Thajsko: Legalizovalo lekárske použitie a pestovanie pre vedecké účely.

Austrália: Niektoré štáty a teritóriá legalizovali lekárske použitie.

#legalizujmedicínskumarihuanu #zmenimetospolu #pacientipotrebujúpomoc

The post KONOPA JE LIEK appeared first on #freepepo.

Od Daniela – Janov príbeh

Od Erika – Konope lieči

Od Veroniky – Pre nepochopených

Medical weed

Strach prináša riziko

The post AI skladby od vás appeared first on #freepepo.

DODANIE: výrobu robíme na základe objednávok, každé dva týždne vyrábame objednané produkty a následne zasielame dobrodincom.

Bude aj súťaž pre tých, ktorý nás v kampani podporia. Jednou z možných výhier bude večera s Alexandrom. /len na osobnú zodpovednosť.

Navštív náš e-shop:https: www.freepepo.sk/obchod/

Každý kto nás podporí, a bude chciet, bude pridaný do žrebovania o večeru s Alexandrom.

The post Vianočná kampaň appeared first on #freepepo.

Trošku teórie prečo je novela obrovský chaos

Neodpustím si trošku teórie práva. V teórii práva sa používa pojem hypertrofia práva, ktorým sa označuje časté novelizovanie právnych predpisov za krátky čas a s takýmto konaním spojuje destabilizáciu právneho predpisu. Právny poriadok by mal byť relatívne stabilný, prehľadný a určitý. Pokiaľ právne predpisy nemajú dostatočnú úroveň, vedie to k častej novelizácii a menšej životaschopnosti daného predpisu. Častou novelizáciou teda dochádza strata úcty k zákonom a právnej istoty[1]. Novela Trestného zákona ešte nie je ani účinná a ja sám už nestíham sledovať koľko noviel k novele bolo prijatých. Keď toto nie je zmätok, narušenie stability a prehľadu, tak potom neviem čo. Keby hovoríme o novele na novelu novely predpisu, ktorý by upravoval koľko borovičiek k veľkému pivu sa má vypiť, prižmúrim oko, ale tu ide o trestnú politiku štátu. Ale veď salám párky, koho to trápi?

Nezáviď, kradni tiež…

Bod 89. v novele novely na novelu obsahuje krátku zmenu. Uvedenú novelu novely prijal Ústavnoprávny výbor Národnej rady SR v rámci uznesenia č. 36 tlač 106 na svojej 19. schôdzi[2]. Táto zmena znie „V § 212 ods. 1 sa vypúšťa písmeno g).”. Čo však spraví vypustenie jedného písmena v Trestnom zákone? Legalizuje krádež do 700 eur, keďže podľa novely bude malá škoda nad 700 eur. V pôvodnom Trestnom zákone bola malá škoda nad 266 eur.

Ale po poriadku. Pred novelou sme mali v Trestnom zákone písm. g), konkrétne v § 212 ods. 1 Trestného zákona. Toto písmeno reagovalo na opakovanú krádež pod škodu 266 eur. Ak niekto kradol a nespôsobil škodu vyššiu ako 266 eur, išlo o priestupok a dostal pokutu. Ak do jedného roka znova kradol a škoda nebola vyššia ako 266 eur, tak už šlo o trestný čin. Tu sa aplikovala zásada “dvakrát a dosť”. Čiže prvýkrát priestupok a druhýkrát už trestný čin.

Na jednej strane odstránenie písm. g) sa v praxi prejaví tak, že už tzv. horalkové krádeže nebudú trestným činom, čím argumentuje aj koalícia, na strane druhej sa spustí kolotoč krádeží. Ani príliš prísna a ani príliš mierna úprava pri krádežiach nie je vhodným riešením. Je potrebné nájsť akúsi zlatú strednú cestu.

Nedajú sa škody tých krádeží spočítať?

Ako som uviedol vyššie, bez písm. g) v Trestnom zákone sa bude môcť veselo kradnúť, ale maximálne do výšky 700 eur. Nad 700 eur už pôjde o trestný čin. Čo nastane v prípade, ak niekto bude pravidelne kradnúť a vždy to bude pod 700 eur? Zrejme nič… teda bude to na pokutu.

Trestný zákon v § 122 ods. 10 pozná pojem pokračovací trestný čin. Pokračovací trestný čin je taký, kedy by sa tieto škody mali sčítať a keď po novom dosiahnu viac ako 700 eur, malo by už ísť o trestný čin krádeže. Toto sčitovanie škôd sme dlhé roky uplatňovali v praxi a umožňovalo to rozhodnutie R 22/1991. Toto rozhodnutie hovorilo o tom, že aj keď škoda je nižšia ako škoda malá, tak sa tieto škody sčítajú a keď škoda presiahne hranicu stanovenú zákonom, pôjde o jeden pokračovací trestný čin.

Toto rozhodnutie však bolo prekonané. Najvyšší súd SR rozhodnutím sp. zn. 2Urto 5/2015 zaužívanú prax zrušil. V tomto rozhodnutí Najvyšší súd SR konštatuje, že “ ustanovenie § 122 ods. 10 Tr. zák. nemožno pri trestnom čine krádeže vykladať tak, že za pokračovací trestný čin krádeže by bolo možné posúdiť aj také viaceré čiastkové útoky, ktorými si páchateľ prisvojil cudziu vec jej zmocnením, ale hodnota tejto veci nedosiahla aspoň škodu malú (266 euro). Spočítaním škôd spôsobených páchateľom prisvojením si cudzej veci jej zmocnením nepresahujúcich škodu malú, ktorými útokmi sa páchateľ dopustil viacerých priestupkov proti majetku nemožno vyvodiť voči nemu trestnú zodpovednosť za pokračovací trestný čin krádeže, pretože jednotlivými čiastkovými útokmi neboli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty prečinu krádeže…”.

K tomuto rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR dal výstižný komentár JUDr. Peter Šamko, sudca Krajského súdu v Bratislave. Vo svojom komentári vyjadruje prekvapenie z tohto rozhodnutia a odklonenie sa od zaužívanej praxe[3].

Čo to však znamená v ľudskej reči? Proste do tohto rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sa sčítavali sumy drobných krádeží a keď suma bola vyššia ako 266 eur (po novom 700 eur), tak šlo o trestný čin. No po tomto rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sa suma nedosahujúca aspoň škodu malú, čiže po novom 700 eur nebude sčítavať a spolu s vypustením písm. g) bude prakticky možné donekonečna kradnúť, ak sa neprešvihne pri tej ktorej krádeži limit 700 eur. Škody nižšie ako 700 eur by sa sčítavať nemali a teda bude možné kradnúť jedna radosť.

Záver

Sľubovali nám lacnejšie potraviny, pohonné hmoty, jednorožcov a neviem čo všetko. Ono to vlastne sa stane aj realitou, len musíte pre to niečo spraviť. Pokroková novela novely na novelu Trestného zákona zaručuje lacné potraviny. Stačí začať kradnúť a keď Vás chytia, nebojte. Do 700 eur to bude len pokuta a tých môžete mať koľko chcete. Pokuty sa do registra trestov nezapisujú, iba do registra priestupkov. To znamená, že keď sa dopustíte v budúcnosti nejakého trestného činu, asi Vás to neukáže v dobrom svetle pred súdom a súd môže mať za to, že nevediete riadny a usporiadaný život. No vedú vôbec riadny a usporiadaný život tí najvyšší?

Tomáš

[1] NOVOTNÝ, OTO. Hypertrofie práva, její aspekty a jak jí čelit. In: Právník – teoretický časopis pro otázky státu a práva. Roč. 155, č. 7/2016. Dostupné online: https://www.ilaw.cas.cz/casopisy-a-knihy/casopisy/casopis-pravnik/archiv/2016/2016-7.html?a=3107

[2] Uznesenie č. 36 tlač 106. Dostupné online: https://www.nrsr.sk/dl/Browser/Document?documentId=300045

[3] Dostupné online: https://www.pravnelisty.sk/rozhodnutia/a429-nemoznost-scitavania-skod-pri-pokracovacom-trestnom-cine-kradeze

The post Nielen potraviny „zadarmo“ zabezpečí novela Trestného zákona appeared first on #freepepo.

Lieky ako drogy

Zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov vyššie uvedené látky t. j. alprazolam, bromazepam, zolpidem či diazepam zaraďuje v prílohe č. 1 medzi psychotropné látky III. skupiny. Síce Trestný zákon pojem droga ako taký explicitne nevymedzuje, vymedzuje však pojem návyková látka. Medzi návykové látky patrí alkohol, omamné a psychotropné látky a ostatné látky. Ostatnými látkami sú napr. dizajnérske drogy, ktoré ešte nie sú zakázané napr. ako to bolo s HHC, HHC-O, HHC-P a pod. Čiže lieky s obsahom omamnej alebo psychotropnej látky môžeme považovať za drogy, teda minimálne z hľadiska trestnej činnosti.

Dám niekomu tabletku lebo…

Pokiaľ osoba, ktorá má u seba čo i len jednu tabletku t. j. jednu obvykle jednorazovú dávku vyššie uvedených liekov a tieto lieky nemá predpísané ošetrujúcim lekárom, tak by sa mala takáto osoba dopúšťať trestného činu neoprávneného prechovávania podľa § 171 ods. 3 Trestného zákona. Ak takáto osoba prechováva neoprávnene bez lekárskeho predpisu celé balenie tejto látky, už by takéto konanie spadalo pod § 172 ods. 3 Trestného zákona a môže jej teoreticky hroziť trest odňatia slobody na 3 až 10 rokov.

Bežný doplatok pacienta na jedno balenie Neurolu s obsahom účinnej látky 0,5 mg alprazolamu v jednej tabletke je 1,47 Eur . Na jednom z najväčších online bazárov, ktorým je portál bazoš.sk však je možné nájsť inzeráty (vierohodnosť inzerátov je otázna ako aj ponúkaných produktov), cez ktoré sa inzeruje predaj takýchto liekov. Cena je rôzna, no oproti cene v lekárni, ktorú zaplatí pacient je cena viac než desať či až dvadsaťnásobne vyššia. Obchodovanie s týmito psychotropnými látkami by malo byť v zmysle § 172 ods. 4 písm. c) Trestného zákona zločinom, za ktorý je možné uložiť trest odňatia slobody na 3 až 10 rokov. Aj v podmienkach Slovenskej republiky existuje nelegálny trh s liekmi.

A orgány by mali konať

Orgány činné v trestnom konaní by mali byť povinné riešiť prípad, ak jedna osoba dá druhej aj keď bezodplatne tabletku či dve či už nejakých anxiolytík alebo hypnotík, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 zákona. Takéto konanie by malo byť predsa trestným činom. A tu je tá absurdnosť. Pokiaľ sa jedna osoba sťažuje druhej, že nevie spávať alebo má problémy s úzkosťou a tá druhá osoba má lekárom predpísané tieto lieky a poskytne ich, tak sa dopúšťa trestného činu. Je však primerané takéto konanie považovať za trestný čin? Samozrejme, že by nemalo dochádzať k užívaniu liekov bez lekárskeho predpisu a náhodného poskytovania liekov druhým osobám, ale trestnoprávny postih za takéto konanie tiež nie je vhodný postup. Týmto chcem poukázať na skutočnosť, že Trestný zákon je neprimerane prísny a vôbec nerozlišuje, že či sa jedná o lieky, mäkké či tvrdé drogy, ale sadzba je rovnaká pri akomkoľvek konaní bez ohľadu na nebezpečenstvo, ktoré daná látka môže spôsobiť.   

Lieky sú predsa v poriadku

Mohli ste sa dopustiť trestného činu a ani o tom neviete. Každopádne v tejto krajine je potrebné hrdo, národne a tradične zapíjať lieky svojim obľúbeným druhom alkoholického nápoja. Vedeli ste, že lieky proti úzkosti sú podľa NCZI medzi najčastejšie predpisovanými liekmi? Teraz už to viete. Za marihuanu by tu ľudí najradšej na hranici upaľovali, ale zobať benzáky a zapíjať ich alkoholom je v poriadku. A potom, že Zem je plochá a saharský piesok sa zhadzuje z lietadiel…

Tomáš

The post Ako absurdný dokáže byť Trestný zákon? appeared first on #freepepo.

Rozhodnutia treba rešpektovať

Čo vlastne je ten § 348 Trestného zákona? Ide o trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia. Čo si pod tým predstaviť? Zákon stanovuje viacero ne/konaní, kedy súd či iný orgán verejnej moci niečo povedal a osoba, ktorá má ne/konať to nerobí. V praxi bežná vec, zoberú mi vodičák, no som taký frajer, že aj tak budem šoférovať, veď auto ide na benzín či naftu. Prípadne som bezhlavo zamilovaný do nejakej slečny, ale súd mi zakázal sa k nej čo i len priblížiť, no nemôže nám nejaký súd v našej láske brániť a aj tak sa budem snažiť doliezať. Toto sú prípady, kedy môže dôjsť k mareniu výkonu úradného rozhodnutia. A príkladov by sme našli viacej. Toto je však bežná prax a trestné právo sa použije vážne ako krajné riešenie, lebo už raz súd povedal, že kde sú medze, no nestačilo to.

Neplatíš? Pôjdeš do basy!

Na zjazde Ústredného výboru Komunistickej strany Česko-Slovenska rokovaní vlády dňa 12.06.2024 sa naši neomylní súdruhovia ministri zhodli na návrhu zákona o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike. Tento zákon má priniesť pokoj medzi i tak polarizovanú spoločnosť a bude nám svitať na krajšie dni.

Do Trestného zákona sa má doplniť jedna krátka veta, konkrétne sa má zaviesť písm. m) do § 348 ods. 1, ktorá znie:

„bez vážneho dôvodu nesplní povinnosť zaplatiť pokutu alebo obdobnú sankciu peňažnej povahy uloženú rozhodnutím štátneho orgánu v malej výške.“

Keďže je veľký zlepenec novelizujúci Trestný zákon momentálne pozastavený Ústavným súdom SR, tak malá výška je stále 266 Eur. Bez vážneho dôvodu ani srnky netušia čo je. To si počkáme, že ako si to súdy vyložia, že čo to bude.

V praxi by to však malo znamenať, že ak niekto nezaplatí pokutu vyššiu ako 266 Eur, tak sa dopustí trestného činu, za ktorý bude možné uložiť trest odňatia slobody až na dva roky. Aj za objektívnu zodpovednosť, čiže keď požičiate niekomu svoje auto a ten dotyčný narobí pokuty. Ono to nemusí byť jedna super pokuta vyššia ako 266 Eur, môže to byť aj viac menších, ktoré časom prevýšia hodnotu 266 Eur.

Samozrejme, ide sa zvyšovať aj pokuta za priestupky týkajúce sa občianskeho spolunažívania. Výška bude až 1000 Eur. Čiže keď sa pohádate so susedom, vymeníte si pár teplých slov či faciek a niekto zavolá príslušníkov, tak po novom to môže byť až hádka či facka za tisícku. Odmietnete zaplatiť? Stanete sa páchateľom trestného činu a bude hroziť trest odňatia slobody až na dva roky.

Prečo to zavádzajú? Lebo neposlúchame

Ako dosiahnuť rešpekt? Existuje viacero spôsobov, no nie vždy sa efekt dostaví dostatočne rýchlo. Hrozbou trestu je to predsa jednoduchšie. Dôvodová správa k tejto jednej úžasnej vete spomína, že:

„Dôvodom je snaha reagovať na prípady svojvoľného ignorovania ukladaných peňažných sankcií, ktorým sa podrýva autorita administratívneho trestania orgánmi štátu, ako aj nedostatočný odstrašujúci efekt výkonu správneho rozhodnutia.“

Lenže táto palica má dve strany. Tí, ktorí sme zodpovednejší a vieme, že pokuty sa nehádžu do koša a poštu si treba preberať, nejaký problém mať nebudeme. Nuž je medzi nami kopec alfa samcov, ktorým predsa štát nebude rozkazovať ako sa majú správať. Možno práve takto dôjde k skroteniu vášní aj na úkor popierania účelu trestného práva spojeného s bezhlavým trestaním. Možno ani nie. Veď snáď tento nezmysel skončí na Ústavnom súde SR a ten slušne odkáže súdruhom, že toto je už fakt cez čiaru.

Do psej matere…

Takto sa to nerobí. Plné ústa restoratívnej justície a ako novela Trestného zákona má priniesť zlepšenie. Zrazu len precitneme, zavanie nás pred rok 1989 a pociťujeme hlboký mier, kedy bolo všetko o dosť lepšie predsa. Odpustil som si všetky tie naše právnické zaklínadlá ako táto ľúbezná veta pod označením písm. m) popiera princípy trestného práva ako najkrajnejšieho prostriedku, či filozofické úvahy o tom, ako je toto ustanovenie v súlade s minulým režimom a nie s demokratickými hodnotami či restoratívnou justíciou. Chýbajú vám Igorove atómovky? Nemuseli ste dlho čakať lebo súčasná vláda preráža dno aj bez „obľúbených“ atómoviek.

Celá nostalgia na minulý režim dostupná tu: https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/29673/1

Tomáš

The post Fakt nám už drbe v tejto krajine? appeared first on #freepepo.

Obzvlášť závažného zločinca dokonca. A nie prvého, osobne viem o troch, a určite ich bude viac. Prečo? No lebo slovenské súdy, to je paródia na právo a spravodlivosť, odsúdia vás na základe dojmov, pocitov, a výpovedí pikerov.

Ale Švajčiarske súdy toto nehrajú, a pošlú slovenských sudcov do preč, ako malé deti v školke, a nadajú im do rúk osud človeka. Nielen plochozemci a predseda nám robia hanbu, ale i sudcovia a prokurátori.

The post ŠVAJČIARSKO HO NEVYDALO appeared first on #freepepo.

The post POLICAJNÁ ŠIKANA appeared first on #freepepo.

• Rudolf Huliak, poslanec NR SR

Nie, pán poslanec, o takýchto veciach sa nepolemizuje. V matematike sa používajú axiómy. Axiómy sú tvrdenia, ktoré sa vopred považujú za platné a z toho dôvodu nie je potreba ďalšieho preukazovania. V prípade prírodných vied, pod ktoré spadá aj matematika či vedy o Zemi, hovoríme o vedách exaktných. Exaktný znamená v tomto ponímaný vedecky presný. Čiže sa nemusí každý z nás vystreliť do vesmíru, aby si overil tvar zemegule. V rámci týchto prázdnych rečí niektorých nami volených zástupcov alebo týmito volenými zástupcami dosadených špecialistov mi napadá výrok zo známeho filmu Bolka Polívku ohľadom existencie pohlavného orgánu ženy jeho právneho zástupcu. V tomto kontexte tiež nepochybujem o tom, že títo ľudia majú mozog, aj keď som ho nevidel.

Ako sme sa sem dostali?

Čo sme si zvolili, to máme. Má vôbec zmysel sa nad tým zamýšľať ako sa to mohlo až takto zvrhnúť? Iste. Nemali by sme to nechať tak. Dovolím si však tvrdiť, že to, čo sa dnes deje, nie je výsledkom posledných volieb. Nedá sa predsa z roka na rok dostať na takéto intelektuálne dno. To dno sme začali pomaličky prerážať keď sa prví extrémisti dostali do Národnej rady SR. Pre právnika, ktorý si ctí základné ľudské práva a slobody, je nemysliteľné, aby nami volení zástupcovia dokázali otvorene podporovať zverstvá diktátorských režimov, snažiť sa dekriminalizovať vojnového zločinca, ktorý veď bol len obyčajným katolíckym duchovným alebo spochybňovať holokaust. Následne keď došlo ku konfrontácii, zrazu nikto z týchto frajerov už nemal názor, lebo veď nie sú historikmi alebo nevedia používať počítač.

Toto je však len jeden z faktorov, ktorý dopomohol k prerážaniu pomyselného dna prepadu až do žumpy plnej nenávisti a konšpirácií. Iste, tých skutočností môže byť viacej. Možno to už pomaličky začalo aj pred nástupom fanúšikov neúspešného rakúskeho maliara. Samozrejme, nefandili mu kvôli jeho umeleckej tvorbe, ale zlu, ktoré rozpútal. Ďalším výrazným míľnikom bola pandémia. V tomto krátkom období sa mnoho vecí udialo a okrem strát na životoch došlo aj k značnej strate zdravého rozumu. Vedecké štúdie sa nerobia pre srandu králikov a nevznikajú po pregúglenej noci pri pive, kde následne vysvitne jednoznačná prauda! Poukážem na jednu štúdiu, publikovanú v renomovanom časopise Frontiers, od chorvátskych vedcov. Táto štúdia reagovala práve na toto kruté obdobie pandémie. Táto štúdia rozoberá jeden z mojich obľúbených pojmov „I did my own research“ t. j. urobil som si svoj vlastný výskum. V závere tejto štúdie sa konštatovalo, že: „Konšpiračné a zaujaté myslenie bolo zapletené do mnohých omylov, ktoré sú hlboko zakorenené v populárnom naratíve. Ukázali sme, že preceňovanie vlastného uvažovania spolu s nedostatkom dôvery vo vedu prispieva k podpore epistemicky podozrivých presvedčení týkajúcich sa pandémie. Takéto presvedčenia majú možnosť spôsobiť škody vo veľkom rozsahu[2].“ Výsledky tejto štúdie sa však dajú aplikovať na konšpiračné myslenie vo všeobecnosti a nielen na konkrétnu situáciu, ktorou bola pandémia.

Sebavedomie či vedomosti?

Dvaja americkí psychológovia (už teraz je zle, lebo sú americkí) prišli v roku 1999 s hypotézou o preceňovaní síl u intelektuálne slabších ľudí. Svoju hypotézu vykonali na sérii experimentov. Experimenty potvrdili túto hypotézu. Vidíte, vo vede a výskume si dávame hypotézy, ktoré na základe analýz, dát a faktov buď vyvrátime alebo potvrdíme. Ide o komplexný proces, ktorý isto nedáme na počkanie za večer prehliadania webových stránok a aby ten výsledok mal nejakú hodnotu, prejde recenzným konaním, že či sa tam neposplietalo piate cez deviate. Ale naspäť k tomu, čo títo dvaja páni vyskúmali. Tvrdili, že neschopní ľudia majú tendenciu preceňovať úroveň svojich schopností, neuvedomujú si schopnosti druhých, nevidia vlastnú nekompetentnosť a k priznaniu svojej odbornosti dochádza zväčša keď v danej oblasti sú dostatočne vyškolení. Toto je základ tzv. Dunning-Krugerovho efektu[3]. V jednoduchosti povedané, čím menej znalostí a čím vyššie sebavedomie, tým väčší frajer za klávesnicou.

Vyššie uvedená teória má svojich zástancov, ale aj kritikov. Toto je napríklad téma, o ktorej sa polemizovať dá a aj má a nie je to axióm, ktorý stanovuje, že takto to bolo, je a bude. Žiaľ, osobne si myslím, že táto teória veľa hovorí o dnešnom fungovaní, kedy miesto dát a faktov hrajú dôležitejšiu rolu emócie. Časom sme sa nejak presunuli od racionalizmu (rozumného zmýšľania), ktorý bol podporený empirizmom, čiže skúsenosťami k akémusi iracionálnemu senzualizmu. Čiže jednoducho povedané, netrápia nás fakty a názory erudovaných odborníkov v danej oblasti, ale keď to cítime takto, takto to bude a začleníme sa radšej do partie ľudí, ktorá sa s nami zhodne. Každý máme (zatiaľ) slobodu prejavu a môžeme mať právo na názor. No keď sa mi pokazí auto, pôjdem do servisu alebo keď sa necítim dobre, pôjdem k lekárovi a nebudem sa tváriť, že všetko viem a ten mechanik či lekár chce zo mňa len vytiahnuť peniaze a oklamať ma. Ruku na srdce, koľko z vás si na internete hľadalo diagnózy, keď ste sa necítili dobre a podľa internetu už by ste tu dávno nemal byť?

Skromná (ne)podpora vedy

My nie sme tí, ktorí vykrikujú. Náš hlas nepočuť. My sa združujeme na rôznych konferenciách a prezentujeme výsledky našich výskumov. Diskutujeme a máme k sebe úctu a rešpekt. Následne výsledky publikujeme a zväčša sú dostupné zadarmo na internete. Nemôžeme do sveta vypustiť len tak hocičo. Lenže kto má čas čítať viac ako tri strany? Taktiež niekedy píšeme príliš odborne a nerozumiete nám. Nie sme influenceri ani youtuberi. O túto pozornosť ani nestojíme. A keď si myslíte, že s vedou a výskumom môžeme byť ťažkou za vodou, tak to vôbec. Veď nástupný plat odborného asistenta na vysokej škole (človek, ktorý má PhD.) je 1370 eur v hrubom[4] a okrem povinností pedagóga sa vyžaduje aj vedecká činnosť. Kvôli peniazom to nikto nerobí a popri tejto náročnej „záľube“ majú mnohí aj druhú prácu, aby prežili. Ostáva len dúfať, že nie sme až v takom úpadku ako kedysi bol staroveký Rím, že sa uspokojíme s chlebom a hrami. Na záver si vás dovolím požiadať o podporu vedy a výskumu, ktorá je v tejto republike dlhé roky ťažko podhodnotená. Influenceri a youtuberi vám život nezlepšia, ale veda áno.

Tomáš

P.S.: Sdielajte kim nesmažú!!

Podporiť nás môžete tu.

[1] Dostupné online: https://www.ta3.com/clanok/937987/o-tom-ci-je-zem-plocha-alebo-gulata-sa-da-polemizovat-tvrdi-huliak-fico-a-danko-si-z-mimovladok-spravili-nepriatela-mysli-si-seliga

[2] VRANIC, A et al.: “I Did My Own Research”: Overconfidence, (Dis)trust in Science, and Endorsement of Conspiracy Theories. In: Frontiers Psychology, Vol. 13. 2022. Dostupné online: https://www.frontiersin.org/journals/psychology/articles/10.3389/fpsyg.2022.931865/full

[3]KRUGER, J., DUNNING, D.: Unskilled and Unaware of It: How Difficulties in Recognizing One´s Own Incompetence Lead to Inflated Self-Assessments. In: Journal of Personality and Social Psychology, 77(6). 1999. Dostupné online: https://psycnet.apa.org/doiLanding?doi=10.1037%2F0022-3514.77.6.1121

[4] Pozri platovú triedu č. 9 v prílohe č. 6 k nariadeniu vlády č. 296/2022 Z. z. Dostupné online: https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/296/20230901.html

The post Má zmysel venovať sa vede a výskumu? appeared first on #freepepo.