Spravodlivosť po slovensky: Doživotie za 2-percentnú konopu a väzba za zlé parkovanie
Zmena Trestného zákona mala priniesť koniec drakonickým a nezmyselným trestom za marihuanu. Namiesto toho tu máme ďalší prípad, ktorý v plnej nahote ukazuje, že systém – od vyšetrovateľov až po sudcov – sa mentálne zasekol v čase inkvizície. Zoznámte sa s prípadom Jozefa Vilčeka. Už vyše roka sedí vo vyšetrovacej cele. Dôvod? Pestoval konopu s obsahom 2 až 4 % THC, z ktorej robil výťažky pre svoju onkologicky chorú mamu.
Na čiernom trhu je takáto rastlina prakticky nepredajná. Aby mala reálny psychoaktívny účinok, človek by ju musel fajčiť pol dňa v kuse. Napriek tomu, bez jediného dôkazu o distribúcii, štát z neho robí drogového baróna.
Toto nie je len právny problém, to je inštitucionálna šikana. Tu sú fakty, ktoré odhaľujú obludnosť aktuálneho diania na našich súdoch.
Vzbura proti zákonom aj Najvyššiemu súdu
Keď na pojednávaní vytiahol prokurátor Najnovší Trestný zákon s komentárom a judikatúrou 2026, súd to akceptoval ako relevantný argument. Keď však tú istú knihu na ďalšom pojednávaní vytiahol obvinený Jozef a začal citovať nový § 135f (ktorý má zabrániť absurdnému dvojitému trestaniu za rastliny v zemi a zároveň za sušinu), sudkyňa ho umlčala. Vyhlásila, že je to „iba kniha nejakých právnikov“, nedovolila mu dočítať podanie a zastavila zapisovanie do zápisnice.
Ešte zarážajúcejšie je, že nižšie súdy vedome ignorujú judikatúru Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 5Tdo/6/2024 a 2Tdo/50/2025). Ten jasne rozhodol, že bez dôkazov o predaji nemožno pestovanie automaticky kvalifikovať ako dílerstvo a obchodovanie. Správna kvalifikácia v Jozefovom prípade (§ 172 ods. 6 písm. b) znamená sadzbu 2 až 8 rokov, čo v praxi pri čistom registri končí podmienkou. Súdy ho však vytrvalo držia v kvalifikácii podľa § 173, kde mu hrozí až doživotie. Prečo? Lebo pri nižšej sadzbe by ho museli okamžite pustiť z väzby domov.
Kupuje VÚB banka drogy?
Absurdita pokračuje pri majetkoch. Jozef sa živil správou nehnuteľností pre investorov, čo doložil desiatkami zmlúv, a viacerí investori prišli svedčiť aj priamo na súd. Súd napriek tomu do uznesenia napísal, že „nijako nedeklaroval svoj príjem“, a prokuratúra sa snaží zhabať dom, ktorý reálne patrí investorovi.
Pri zadržaní Jozefovi zhabali 8 700 eur v hotovosti. Tieto peniaze pochádzali z vrátenej dražobnej zábezpeky. Len dva dni pred zadržaním mu ich vyplatila priamo VÚB banka ako kúpnu cenu za nehnuteľnosť (kupujúci to financoval hypotékou), čo Jozef jasne preukázal výpisom z účtu. Zaujíma to niekoho? Zjavne nie. Peniaze sú zhabané a otázka, či si štátne orgány myslia, že mu banka platila za marihuanu, ostala bez odpovede.
Za parkovanie rovno do cely
Ak si myslíte, že väzba je určená len pre skutočne nebezpečných zločincov alebo tých, ktorí reálne utekajú pred spravodlivosťou, Jozefov prípad vás vyvedie z omylu.
- Úteková väzba: Prokurátor si pri podaní obžaloby jednoducho vymyslel, že Jozef bol „na úteku“. Žiadne dôkazy, stačilo to napísať na papier.
- Preventívna väzba: Aby súd odôvodnil, prečo je Jozef „nebezpečný pre spoločnosť“, vytiahol jeho priestupky v cestnej premávke. Dostali ste niekedy pokutu za zlé parkovanie? Zabudli ste si doma techničák? Podľa logiky tohto súdu by ste mali sedieť v preventívnej väzbe. Len samotné doručenie posledného rozhodnutia o väzbe trvalo súdu nepochopiteľných 113 dní.
Právo na obhajobu? Len ak sa policajti neponáhľajú
Pri domovej prehliadke si Jozef výslovne žiadal prítomnosť právnika. Bolo mu to odopreté s odôvodnením, že ide o „neodkladný úkon“. Ten istý vyšetrovateľ vzápätí priznal, že na mieste dve hodiny čakali na príchod technika. Na advokáta čas nebol, na technika áno.
V zápisnici navyše úplne chýba zákonné poučenie o práve mlčať a zákaze sebaobviňovania. Keď na to obvinený upozornil, vyšetrovateľovi, ktorý predtým tvrdil, že pri úkone vôbec nebol, sa zázračne „vrátila pamäť“ a pred súdom začal tvrdiť, že pri kolegovi predsa len stál a poučenie určite prebehlo. Kompletný spis Jozefovi dodnes do väzby nedoručili.
Systém, ktorý ničí životy, sa musí zmeniť
Jozef Šipoš, Miloš Sklenica, Tomáš Poór. A teraz Jozef Vilček. Modus operandi našich súdov a prokuratúr zostáva desivo rovnaký. Človek, ktorý pomáha chorému členovi rodiny alebo pestuje pre vlastnú potrebu, je okamžite onálepkovaný ako drogový barón. Zhabú mu legálne peniaze, uvrhnú ho na roky do väzby, ignorujú Najvyšší súd a upierajú mu základné procesné práva.
Toto nie je spravodlivosť. Toto je deštrukcia ľudských životov v priamom prenose, platená z našich daní.
Nebuďme ticho. Zdieľajte tento príbeh. Píšte o ňom na sociálnych sieťach. Rozprávajte sa o ňom so svojím okolím a žiadajte od politikov a médií, aby prestali ignorovať svojvôľu, ktorá sa na Slovensku deje pod rúškom boja proti drogám. Dnes je to Jozef Vilček, zajtra to môže byť ktokoľvek z nás.
Porovnanie trestu udeleného na Slovensku a trestu podľa európskej trestnej legislatívy
Trestná vec: obv. Jozef Vilček (Pv 311/25/6610-114, Okresná prokuratúra Veľký Krtíš)
1. Porovnanie trestov: Slovenská prax vs. Európsky štandard
Základným predpisom EÚ pre túto oblasť je Rámcové rozhodnutie Rady 2004/757/SVV, ktorým sa stanovujú minimálne ustanovenia o znakoch skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti nezákonného obchodu s drogami, v spojení s Chartou základných práv EÚ (čl. 49 ods. 3 – zásada proporcionality trestov).
| Aspekt | Slovenská prax (Obžaloba J. Vilčeka) | Európsky štandard (Rámcové rozhodnutie EÚ + Charta) |
|---|---|---|
| Kvalifikácia skutku | § 173 ods. 1, ods. 5 písm. d) TZ – Neoprávnená výroba a obchodovanie v mimoriadne veľkom množstve (obzvlášť závažný zločin). | Čl. 2 ods. 1 písm. b) Rámcového rozhodnutia – Neoprávnené pestovanie rastliny konope (príp. čl. 2 ods. 1 písm. c) – držba so zámerom predaja). |
| Trestná sadzba za konope | 10 až 20 rokov (v súbehu so strelivom 10 až 25 rokov nepodmienečne). | Čl. 4 ods. 1 a 2 Rámcového rozhodnutia požaduje pri veľkom množstve dolnú hranicu max. sadzby 5 až 10 rokov (t. j. sadzba napr. 1 až 5 rokov alebo 2 až 8 rokov). |
| Majetkový postih | Automatické zaistenie domu v Zombore, 5 áut a hrozba prepadnutia celého majetku (§ 58 a § 60 TZ). | Konfiškácia len preukázaných výnosov z trestnej činnosti alebo nástrojov bezprostredne a primárne slúžiacich na zločin (Smernica 2014/42/EÚ) – so zákazom neprimeraného zásahu do vlastníctva. |
2. Prečo vzniká tento rozdiel? (4 kľúčové rozdiely v interpretácii skutku)
A. Zámena „pestovania“ za „výrobu drogy“ (Terminologický a právny posun)
- Európska interpretácia: Rámcové rozhodnutie 2004/757/SVV (rovnako ako Jednotný dohovor OSN o omamných látkach z roku 1961) striktne rozlišuje medzi „výrobou“ (extrakcia, chemická syntéza, rafinácia – napr. varenie pervitínu alebo výroba hašišového oleja) a „pestovaním“ (kultivácia rastliny konope). Zber a sušenie rastlín konope je z pohľadu práva EÚ stále len zavŕšením procesu pestovania a prechovávania.
- Slovenská interpretácia v obžalobe: Hoci slovenský Trestný zákon od novely v roku 2024 obsahuje samostatný § 172 (Neoprávnené pestovanie rastlín a húb), kde je aj pri mimoriadne veľkom množstve nižšia sadzba (7 až 15 rokov), prokurátor v obžalobe Vilčeka tento paragraf obišiel. Skutok kvalifikoval podľa najprísnejšieho § 173 (Neoprávnená výroba a obchodovanie) so sadzbou 10 až 20 rokov. Pestovanie na záhrade a sušenie v dome tak prokurátor postavil na roveň prevádzkovaniu chemického narkolaboratória.
B. Fikcia „obchodovania“ bez jediného dôkazu o predaji (Dôkazné bremeno)
- Európska interpretácia: Podľa práva EÚ (a judikatúry ESĽP k prezumpcii neviny) musí obžaloba pri stíhaní za „obchodovanie/distribúciu“ preukázať reálny distribučný reťazec – t. j. odberateľov, svedkov kúpy, odpočúvania, sledovanie predaja alebo komunikáciu o predaji v telefónoch. Ak sa nájde len veľké množstvo sušiny, váha a sáčky, ide v európskej praxi o kvalifikovanú držbu / pestovanie, prípadne o prípravu na distribúciu, nie o dokonané obchodovanie vo veľkom rozsahu.
- Slovenská interpretácia v obžalobe: V celom 29-stranovom texte obžaloby nie je uvedený ani jeden svedok, ktorý by od Vilčeka kúpil čo i len gram marihuany, ani žiadny záznam o predaji. Naopak, všetci vypočutí svedkovia (vrátane nájomníkov a spolupracovníkov) zhodne uviedli, že im drogy nikdy neponúkal. Prokurátor však vytvoril deduktívnu konštrukciu (fikciu obchodovania): má 17,4 kg sušiny + má v byte 2 váhy a sáčky + má 3 telefóny + v moči nemal THC + vlastní 18 lacných nehnuteľností = určite drogy predával doposiaľ nestotožneným osobám. V európskom trestnom práve je neprípustné nahrádzať chýbajúce dôkazy o predaji nepriamymi indíciami a zároveň za to ukladať drakonický trest za dokonané obchodovanie.
C. Spôsob výpočtu množstva a absencia zohľadnenia čistého THC
- Európska interpretácia: Rozhodujúca je reálna nebezpečnosť látky pre spoločnosť a zdravie (množstvo čistej účinnej látky Δ9-THC a stupeň spracovania).
- Slovenská interpretácia v obžalobe: Slovenský zákon (Príloha č. 1 k TZ) vychádza z hrubej hmotnosti sušiny, ak má nad 2 % THC. V Zombore policajti zaistili 210 čerstvých, živých rastlín vonku na záhrade. Tie mali len 2,2 % THC (teda tesne nad zákonným limitom 2,0 %, v podstate išlo o veľmi slabé vonkajšie konope). Znalci zobrali 15 rastlín, vysušili ich, ošklbali zo stoniek a matematicky spriemerovali a vynásobili na všetkých 210 rastlín, čím prišli k číslu 13 030,22 g (13 kg). Len táto záhradná úroda s minimálnym obsahom THC (2,2 %) automaticky prehupla obvineného cez hranicu 10 kg do kategórie „mimoriadne veľkého množstva“ (päťtisícnásobok nepatrného množstva 2 g). Z pohľadu európskej zásady proporcionality je absurdné, aby niekto za 13 kg mokrých rastlín s 2,2 % THC čelil rovnakej trestnej sadzbe ako medzinárodný pašerák s 10 kg čistého kokaínu alebo heroínu.
D. Porušenie európskej zásady proporcionality trestov (Čl. 49 ods. 3 Charty EÚ)
- Európska interpretácia: Súdny dvor EÚ (napr. v prelomovom rozsudku C-203/22 – B. V. a ďalších rozhodnutiach týkajúcich sa čl. 49 ods. 3 Charty) jasne stanovil, že prísnosť trestu nesmie byť neprimeraná trestnému činu. Trestné právo členského štátu EÚ, ktoré je implementáciou práva EÚ (čo drogové trestné činy podľa Rámcového rozhodnutia 2004/757/SVV sú), musí umožňovať sudcovi individualizovať trest podľa reálnej škodlivosti činu, druhu drogy („mäkká“ vs. „tvrdá“ droga) a okolností prípadu.
- Slovenská interpretácia: Slovenský Trestný zákon v § 173 nerozlišuje medzi konope (s 2,2 % THC) a fentanylom, heroínom či pervitínom. Mechanická tabuľka v prílohe zákona v kombinácii s neexistenciou dôkazov o reálnom predaji vytláča sadzbu na 10 až 25 rokov a zväzuje súdu ruky – sudca bez mimoriadneho zníženia trestu nemôže ísť pod 10 rokov. Navyše, navrhované zhabanie celého rodinného domu v Zombore len preto, že na jeho dvore rástli rastliny s 2,2 % THC, naráža na judikatúru ESĽP a SDEÚ o ochrane vlastníckeho práva (čl. 17 Charty EÚ / čl. 1 Dodatkového protokolu č. 1 k EDĽP), keďže hodnota nehnuteľnosti a zásah do majetku musia byť v primeranom pomere k povahe prečinu.
3. Zhrnutie pre obhajobu (Kde je najsilnejší európsky argument)
- Skutok by nemohol byť kvalifikovaný ako výroba a obchodovanie (§ 173), pretože chýba dôkaz o distribúcii/predaji a sušenie rastlín nie je priemyselnou výrobou drogy.
- Muselo by sa aplikovať privilegované ustanovenie pre pestovanie (§ 172) alebo prechovávanie (§ 171).
- Súd by musel pri ukladaní trestu aplikovať čl. 49 ods. 3 Charty základných práv EÚ (zásadu proporcionality) a zohľadniť, že 96 % zaisteného množstva (16,78 kg z 17,4 kg) tvorili surové rastliny zo záhrady v Zombore s veľmi nízkou koncentráciou THC (2,2 % a 3,8 %), pričom u obvineného nebol preukázaný jediný predaj tretej osobe. Výsledný trest by sa tak pohyboval v pásme 2 až 5 rokov, nie 10 až 25 rokov.