Podľa prof. Klátika je život a zdravie na prvom mieste v systéme chránených hodnôt a spoločenských záujmov. Z toho vyplýva aj zaradenie trestných činov proti životu a zdraviu zákonodarcu. Pri zaraďovaní týchto trestných činov do Trestného zákona sa prihliadalo na význam a hierarchiu chránených hodnôt a prvé miesto v systematike osobitnej časti Trestného zákona majú práve trestné činy proti životu a zdraviu[1].

Starý Trestný zákon účinný do 31.12.2005

Keď si vyššie uvedené tvrdenie porovnáme s Trestným zákonom, ktorý bol platný v čase hlbokého mieru t. j. pred rokom 1989, tak zisťujeme, že najdôležitejšiu ochranu resp. význam mala ochrana republiky. Prvá hlava tohto Trestného zákona zaradila na prvé miesto trestné činy proti republike, následne trestné činy hospodárske atď. Samozrejme po páde komunizmu prešiel tento Trestný zákon patričnou novelizáciou a odstránili sa niektoré skutkové podstaty, no ako zaujímavosť môžeme uviesť, že drogové trestné činy boli zaradené medzi trestné činy všeobecne nebezpečné.

Drogové trestné činy boli v starom Trestnom zákone t. j. zák. č. 140/1961 Zb. (ďalej len „STZ“) upravené v § 186 a § 187. Tento Trestný zákon u nás platil do 31.12.2005. Do 1.9.1999 pojem obvykle jednorazová dávka Trestný zákon nepoznal. Tento pojem zaviedol zák. č. 183/1999 Z. z., ktorým sa novelizoval vtedajší Trestný zákon. Dôvodová správa k tomuto zákonu nám veľa k obvykle jednorazovej dávky neprezradila. Nie je to tam nejak vysvetlené, že prečo sa to zavádza a ako to má byť v praxi chápané. Podľa § 186 STZ hrozilo za neoprávnené prechovávanie omamnej alebo psychotropnej látky trest odňatia slobody až na 3 roky alebo trest prepadnutia veci. Podľa § 187 STZ pri naplnení znakov základnej skutkovej podstaty (čiže sa nejednalo o spáchanie činu na mladistvom či opakovane a pod.) hrozil trest odňatia slobody na 2 až 8 rokov či trest prepadnutia majetku alebo peňažný trest alebo trest prepadnutia veci. Pod toto konanie spadala výroba, predaj, zadováženie či prechovávanie väčšieho množstva.

Nový Trestný zákon účinný od 01.01.2006

Od 1.1.2006 nadobudol účinnosť súčasný Trestný zákon t. j. zák. č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“). Drogové trestné činy sa zaradili do prvej hlavy Trestného zákona medzi trestné činy proti životu a zdraviu. Tieto trestné činy spadajú do tretieho oddielu prvej hlavy do kategórie trestných činov ohrozujúcich život a zdravie. Obvykle jednorazová dávka ako veľmi zmysluplný pojem ostal samozrejme zachovaný a trestné sadzby za drogové trestné činy sa zvýšili. Za prechovávanie čohokoľvek čo spadalo pod omamné a psychotropné látky bol trest odňatia slobody v prípade maximálne 3 obvykle jednorazových dávok trest odňatia slobody až na 3 roky a v prípade prechovávania viac ako 3 obvykle jednorazových dávok, ale maximálne 10 obvykle jednorazových dávok trest odňatia slobody až na 5 rokov. V prípade väčšieho množstva, predaja, výroby, zadováženia a podobne sa stanovila dodnes platná sadzba trestu odňatia slobody na 3 až 10 rokov pri naplnení znakov základnej skutkovej podstaty.

Porovnanie starého a nového Trestného zákona

 Porovnanie trestov za drogové trestné činy
 zák. č. 140/1961 Zb.zák. č. 300/2005 Z. z. pred novelouzák. č. 300/2005 Z. z. po novele od 01.05.2022
Prechovávanie pre vlastnú potrebuaž 3 roky trestu odňatia slobody alebo prepadnutie vecimax. 3 OJD až na 3 roky max. 10 OJD až na 5 rokovmax. 3 OJD pri marihuane až na 1 rok alebo ochranné liečenie max. 10 OJD pri marihuane až na 2 roky alebo ochranné liečenie Pri ostatných látkach sa sadzby nemenili t. j. pri max. 10 OJD až na 5 rokov
Prechovávanie väčšieho množstva, kúpa, predaj, výroba…2 až 8 rokov trestu odňatia slobody alebo prepadnutie majetku alebo prepadnutie veci alebo peňažný trest3 až 10 rokov trestu odňatia slobody – peňažný trest je neprípustnýpri prechovávaní viac ako 10 OJD marihuany 3 až 7 rokov trestu odňatia slobody a pri ostatných látkach sa sadzba nemenila a platí stav ako pred novelou
PestovanieSkutková podstata pestovania neexistujeSkutková podstata pestovania neexistujeSkutková podstata pestovania neexistuje
Ako je to s pestovaním?
Podľa stanoviska Najvyššieho súdu SR sp. zn. Tpj 88/2015 zo dňa 5. apríla 2016 sa pestovanie rastlín rodu Cannabis radí pod § 172 ods. 4 písm. c) Trestného zákona v platnom znení. A to napriek tomu, že od roku 1965 vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 47/1965 Zb. o Jednotnom dohovore o omamných látkach sme viazaní Jednotným dohovorom OSN z roku 1961, ktorý pozná v čl. 28 s názvom „control of cannabis“ pojem „cultivation of the cannabis plant“ resp. už aj samotný čl. 1 písm. i) hovorí, že výraz „pestovanie“ označuje pestovanie ópiového maku, kra koka a rastliny konopy. Slovenská republika pristúpila k tomuto dohovoru a prevzala jeho znenie už spomenutou vyhláškou. V samej podstate to nič nemení na fakte, že či sa jedná o pestovanie alebo zadováženie (týmto sa rozumie aj darovanie či krádež omamnej či psychotropnej látky), keďže základná sadzba je stále 3 až 10 rokov trestu odňatia slobody a neprihliada sa na závažnosť jednotlivých konaní a všetko je hodené do jedného vreca.

Sprísnime tresty, veď to sa vyplatí…

Slovenská republika od 1.1.2006 sprísnila trestné sadzby v prípade drogových trestných činov a v prípade zločinu t. j. prechovávanie viac než 10 obvykle jednorazových dávok, predaji, zadovážení, výroby atď. úplne vypustila peňažný trest, ktorý je v napr. v Českej republike úplne bežný. Dokým už niektoré krajiny toho času zmierňovali svoju legislatívu týkajúcu sa drog napr. Portugalsko prijatím zákona Regime jurídico do consumo de estupefacientes dekriminalizovalo všetky drogy vrátane heroínu a kokaínu. Zákon definoval prechovávané množstvo pre osobnú potrebu ako množstvo, ktoré užívateľovi vystačí na dobu 10 dní a postihovanie za takéto konanie sa presunulo z režimu trestného práva do režimu práva správneho. Jednoducho povedané, žiaden trestnoprávny postih nehrozil, ale miesto toho je možné uložiť pokutu. Tento krok Portugalsko učinilo v roku 2001 a po vyše 20 rokoch sa ukázala dekriminalizácia v Portugalsko ako efektívny nástroj na zvládanie drogovej problematiky. U nás sa šlo cestou represie a sprísňovania a teraz sme svedkami, že kam sme to dobačovali. Doposiaľ iba dve novely Trestného zákona sa dotkli drogových trestných činov. Tá posledná bola zák. č. 105/2022 Z. z., ktorá zaviedla nezmyselné ochranné liečenie v prípade prechovávania maximálne 10 obvykle jednorazových dávok marihuany a znížila trestnú sadzby pri prechovávaní viac než 10 obvykle jednorazových dávok marihuany z 10 na 7 rokov. K nezmyselnému liečeniu „závislých“ na marihuane som sa venoval v tomto článku na konferencii Míľniky práva v stredoeurópskom priestore organizovaného Právnickou fakultou Univerzity Komenského.

Vrátime sa však naspäť ku kategorizácii trestných činov v súčasnom Trestnom zákone. Prof. Klátik ďalej uvádza, že v treťom diely prvej hlavy osobitnej časti Trestného zákona sú zaradené skutkové podstaty trestných činov, ktoré ohrozujú život alebo zdravie ľudí. Aby sa jednalo o trestný čin, ktorý je v tejto časti Trestného zákona uvedené, stačí, aby došlo k ohrozeniu života alebo zdravia. Konanie páchateľa musí spočívať v tom, že spôsobí smrť alebo poškodenie zdravia. Má sa jednať o protiprávne konanie, ktoré vyvolávajú nebezpečenstvo bezprostredného ohrozenia zdravia a života inej osoby[2]. Sedí Vám to na tie drogy? Mne veľmi nie. Keď osoba prechováva drogu pre vlastnú potrebu ako ohrozuje život alebo zdravie inej osoby? V prípade, ak poskytne tú drogu inej osobe, v tom kontexte to zmysel dáva. No takýmto spôsobom koho vlastne chránime? Užívateľa pred samým sebou a kvôli tomu po pošleme do väzenia? Už asi chápete prečo sa nestotožňujem so zaradením drogových trestných činov do tejto kategórie.

Ako je to s alkoholom?

Ďalšou skutočnosťou prečo mi táto kategorizácia nesedí je aj skutočnosť zaradenia trestného činu nepovolenej výroby liehu. Tento trestný čin je zaradený do piatej hlavy Trestného zákona medzi hospodárske trestné činy. Presnejšie je zaradenie do piatej hlavy prvého dielu medzi trestné činy ohrozujúce trhovú ekonomiku. Čiže domáca výroba liehu v rôznych necertifikovaných zariadeniach je väčším problémom z hľadiska úniku spotrebnej dane ako možného ohrozenia života a zdravia? Na jednej strane sa tvárime, že život a zdravie sú najdôležitejšie hodnoty, no na strane druhej takéto konanie zaradíme medzi hospodárske trestné činy. Samozrejme, že v prípade ohrozenia života a zdravia domácky vyrobeným liehom sa bude jednať o spáchanie aj iných trestných činov. Ide však o samotnú podstatu ako sa toto konanie primárne kvalifikuje. Nehovoriac o tom, že trestným je už aj prechovávanie necertifikovaného zariadenia na výrobu liehu. A rieši sa to vôbec nejako? Ani nie…

Nižšie predkladám tabuľku zachytávajúcu údaje ohľadom trestného činu nepovolenej výroby liehu a tabaku v rokoch 2018 až 2021. Údaje uvedené v tabuľke boli získané z oficiálnych štatistík spracovávaných Ministerstvom spravodlivosti SR  a Ministerstvom vnútra SR . Pri § 253 Trestného zákona t. j. nepovolenej výroby liehu je potrebné brať ohľad na skutočnosť, že zák. č. 214/2019 Z. z., ktorý je účinný od 01.08.2019, sa rozšírila skutková podstata nepovolenej výroby liehu aj o nepovolenú výrobu tabaku a tabakových výrobkov t. j. tieto štatistiky v sebe môžu zahŕňať aj nepovolenú výrobu tabaku.

RokZistené TČObjasnené TČOdsúdení páchatelia
201813105
20191353
202011451
202112532
Spolu492491

Z vyššie uvedenej tabuľky je možné konštatovať, že pri počte odsúdených páchateľov zohrala úlohu už spomínaná novela, ktorou sa rozšíril § 253 Trestného zákona aj o nepovolenú výrobu tabaku a tabakových výrobkov. Každopádne nám tieto štatistiky ukazujú skutočnosť, že výroba alkoholu na čierno je štátom tolerovaná. V roku 2018 keď vládna strana Most-Híd predkladala zák. č. 290/2018 Z. z., ktorým sa novelizoval zák. č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení neskorších predpisov konštatoval vtedajší poslanec NR SR, Peter Antal, že „vo veľkom existuje nelegálna súkromná výroba destilátov. Pestovateľské pálenice si urobili vlastný prieskum, podľa ktorého je odhadom až 40.000 nelegálnych výrobcov destilátu.“ Zároveň uviedol, že štát má dve možnosti, a to buď začne štát razantne pristupovať k týmto nelegálnym výrobcom alebo sa dá do právneho poriadku inštitút, podľa ktorého nebude takáto výroba liehu v rozpore so zákonom[3].

Zákon je účinný od 1.1.2019 a pokiaľ sa jedná o približne 40.000 domácich výrobcov liehu a registrovaných je oficiálne len 50[4], tak môžeme tvrdiť, že zákon je neefektívny. Taktiež podľa počtu zistených, objasnených trestných činov a odsúdených páchateľov je na mieste konštatovanie, že Slovenská republika toleruje nepovolenú výrobu liehu.

V súvislosti s výrobou liehu v domácom prostredí treba spomenúť, že k domácej výrobe liehu dochádza mnohokrát v rôznych necertifikovaných svojpomocne poskladaných lavórových zariadeniach. Taktiež výsledný produkt z takýchto zariadení môže mať oslepujúcu až smrtiacu kvalitu. Čiže pri domácej výrobe liehu v necertifikovaných zariadeniach už pri procese výroby môže hroziť nebezpečenstvo z dôvodu technického stavu zariadenia a môže dôjsť k výbuchu pri takomto procese a následne aj vyprodukovaný lieh z takýchto zariadení môže mať rôznu úroveň kvality, ktorá môže predstavovať až smrteľné nebezpečenstvo pre prípadných konzumentov. V štúdii uskutočnenej odborníkmi z martinského Ústavu súdneho lekárstva a medicínskych expertíz na Univerzite Komenského sa konštatuje, že pri monitorovaní rizikovosti domácej výroby destilátov odborníci zistili, že tieto destiláty majú spravidla viac toxických látok napr. metanolu. Vyšší obsah toxických látok vedie k častejším prípadom poškodenia organizmu, najmä k cirhóze pečene[5].

Úvahy na záver

Toto nemá byť úvaha o škodlivosti alkoholu, ale je podstatné si uvedomiť, že alkohol je podľa štúdie nemeckých vedcov na 4. mieste v miere nebezpečnosti, ktorú predstavuje pre užívateľa a pre spoločnosť a napr. marihuana je až na 16. mieste. Je menej nebezpečná pre užívateľa a jeho okolie ako benzodiazepíny (neurol, xanax, lexaurin, diazepam…)[6]. Okrem toho podľa štúdie vypracovanej Ústavom súdneho lekárstva a medicínskych expertíz Jesseniovej lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Martine je možné konštatovať, že až 1/6 všetkých predčasných a násilných úmrtí je spôsobených alkoholom[7]. Musíme si uvedomiť, že aj napriek tomu, že je naša krajina plná fungujúcich závislých na alkohole a alkoholizmus je plne tolerovaný, tak tento prístup nie je správny. Je až pokrytecké, ak v takejto spoločnosti poukazuje niekto na škodlivosť marihuany a pritom ignoruje fakty. Podľa toho, ako tolerujeme alkohol, pričom je to tvrdá droga, áno, alkohol je droga a je to tvrdá droga, prečo máme taký problém s marihuanou resp. aj s inými látkami? Som názoru, že keby sme si spravili sociálny experiment rok bez alkoholu, tak by sa ukázala pravá tvár závislosti na Slovensku a zrejme by to skĺzlo do neudržateľného stavu.

Na záver dodám len toľko, že užívanie čohokoľvek nie je trestné. Trestným je prechovávanie. A práve takto dochádza k nepriamej kriminalizácii užívateľov omamných a psychotropných látok. Tieto osoby vo všeobecnosti nepotrebujú trest odňatia slobody, ale lekársku pomoc a postaviť sa znova na nohy. Alkoholikov ani gamblerov neposielame predsa do väzenia. Ochraňujeme život a zdravie jednotlivcov tým, že im pohrozíme trestom odňatia slobody za ich konanie? Nemali by sme im radšej poskytnúť pomocnú ruku a nestigmatizovať ich? V tejto krátkej úvahe je zhrnutých množstvo myšlienok, ktoré sa netýkajú len, podľa môjho názoru, nesprávnej kategorizácie jednotlivých trestných činov. Právo však nie je veda exaktná, nie je to ako matematika, kde sú presne stanovené vzorce. Právo má byť o úprave spoločenských vzťahov a trestné právo sa má použiť len v prípade, keď dané konanie nevieme inak regulovať a je potrebné pristúpiť k najkrajnejšiemu riešeniu. Nemusíte so mnou súhlasiť, len podotýkam, že represia nikdy nikam v oblasti drogových politík neviedla a keby to bolo efektívne, tak dnes by sme neboli v situácii akej sme.  

Tomáš

P.S. našu činnosť môžete podporiť tu, lebo Sašo je dysvšetko a Sorošovi vždy uvedie zlé číslo účtu…

[1] KLÁTIK, J. Trestné činy proti životu a zdraviu. In: Trestné právo hmotné. Všeobecná a osobitná časť. 2. vyd. Plzeň: Aleš Čeněk, 2016. s. 245.

[2]KLÁTIK, J. Trestné činy proti životu a zdraviu. In: Trestné právo hmotné. Všeobecná a osobitná časť. 2. vyd. Plzeň: Aleš Čeněk, 2016. s. 262.

[3] Dostupné online: https://index.sme.sk/c/20910536/most-pripravuje-zmeny-k-legalizacii-vyroby-domacej-palenky.html

[4] Oficiálny údaj získaný od Finančného riaditeľstva uvedený v liste č. 445955/2022

[5] Dostupné online: https://uniba.sk/spravodajsky-portal/detail-aktuality/back_to_page/univerzita-komenskeho/article/v-suvislosti-s-alkoholom-ma-slovensko-aj-jedno-smutne-prvenstvo-zistili-odbornici-z-univerzity/

[6] Dostupné online: https://www.frontiersin.org/articles/10.3389/fpsyt.2020.592199/full

[7] Dostupné online: https://vedanadosah.cvtisr.sk/zdravie/pozivanie-alkoholu-zabija/