Autori:
Jakub Popík – https://www.facebook.com/kazdymanieco
Tomas Puchly

Úvod

Drogová politika na Slovensku neexistuje. Aj napriek tomu, že niekoľko zákonov, vrátane Trestného zákona, upravuje vzťah spoločnosti k drogám, nedá sa hovoriť o ucelenom systéme pravidiel. Drogy sú vnímané spoločnosťou čisto v trestnoprávnej a medicínskej rovine, bez ohľadu na širšie spoločenské dopady. Súčasná “drogová politika” sa dá nazvať ako “PROTIdrogová”, keďže jej cieľ je eliminovať drogy zo spoločnosti, poprípade predstierať, že v nej žiadne nie sú. Takýto prístup však vo viacerých smeroch škodí oveľa viac ako drogy samotné.

Namiesto toho, aby ústredným motívom právnej úpravy bola eliminácia drog, by systém mal odstraňovať riziká, ktoré hrozia jednotlivcom i spoločnosti. Do styku s drogami totiž nedochádzajú len ich priami užívatelia. Riziká nemajú iba medicínsku povahu, kedy si jednotlivec pri nebezpečnom užívaní spôsobuje škody. Drogy majú priamy dopad na ekonomický systém, korupciu, zaťaženie súdov, polície, prokuratúry a zdravotníctva, no takisto na rodiny, komunity a dodržiavanie ľudských práv. Je nutné prijať zmeny, ktoré znížia negatívne dopady drog a umožnia spoločnosti vyťažiť z nich maximálny potenciál.

Posledné polstoročie dokazuje, že prohibicionizmus a “vojna proti drogám” sa neosvedčili a ani po dlhšom čase nedokázali priniesť želané výsledky. Na Slovensku za posledných 20 rokov neklesol ani dopyt po drogách, ani sa výraznejšie neznížili počty liečených pacientov ani samotných užívateľov. Za posledných 20 rokov prijalo viacero krajín namiesto nefungujúceho zakazovania drastické zmeny vo svojom prístupe k drogám. Uruguay namiesto investícií do militarizácie polície zlegalizoval marihuanu v roku 2013, aby znížil drogovým kartelom príjem a predišiel ďalšiemu násiliu. V Kanade je marihuana legálna od októbra 2018. Viacero štátov USA si v referende zvolilo legalizáciu mäkkých drog, čo nielen že pomáha ich ekonomike prosperovať, ale priamo úmerne sa znižujú aj negatívne dopady na jednotlivcov a spoločnosť. 

Razantné zmeny vo vnímaní a následnej regulácii drog nie sú čisto vecou zámorských krajín. Taliansko, Island, Česká republika, Estónsko, Portugalsko, Slovinsko, ale aj Juhoafrická republika, Gruzínsko a Austrália sú medzi krajinami, ktoré prijali od začiatku milénia zmeny drogových politík a výsledky sú viditeľné v každej z nich. 

Riešenia pre odstraňovanie negatívnych vplyvov drog na spoločnosť existujú. Sú to tie isté riešenia, ktoré ochránia mládež, nakopnú výskum, odstránia predsudky, odľahčia zaťaženie štátneho rozpočtu  a rozprúdia triezvu spoločenskú debatu o drogách.

1 Následky na štátny rozpočet

Veľkosť a dôležitosť drogovej problematiky už nie je možné prehliadať. Nielen že má absencia systematických riešení negatívne dopady na zdravie jednotlivcov, neriešenie (súčasná podoba) drogovej politiky stojí štát nemalé peniaze. 

Prvým krokom k úspešnej reforme drogovej politiky je uvedomenie si faktu, že ľudia berú drogy a naozaj ich nie je málo. Podľa Európskej správy o drogách za rok 2019 sa až 24 miliónov, viac ako 7% ľudí v rámci EÚ, priznalo k užitiu marihuany. K užitiu kokaínu za posledný rok sa priznalo až 3,9 milióna ľudí – asi 1,2% obyvateľov Európy, MDMA – 2,6 milióna – 0.8%, amfetamíny – 1,7 milióna – 0,5%. Pri opioidoch sa registrujú tzv. vysokorizikoví užívatelia, ktorých bolo v minulom roku 1,3 milióna.

Tieto dáta zobrazujú iba zlomok pravdy o drogovej politike. Údaje Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogové závislosti sú zozbierané v spolupráci s monitorovacími centrami a neziskovými organizáciami z európskeho priestoru, ktoré sa venujú práci s drogovo závislými a lobujú za harm reduction politiky. Monitorovanie samotných užívateľov je však nemožné, keďže užívatelia sú nehomogénnou skupinou ľudí zo všetkých sociálnych vrstiev, rozličného veku a sociálneho statusu, užívajú v skupinách alebo osamote, väčšinou však anonymne. Zber údajov od anonymizovanej skupiny, ktorá sa často hanbí vypovedať pravdivo o povahe svojho užívania, sťažuje akýkoľvek ďalší výskum. Žiadne celonárodné sčítanie užívateľov drog neprebehlo a súčasné nastavenia politík sú založené na hrubých odhadoch a obmedzenom výskume. 

Vierohodné údaje máme v súčasnosti iba o počte liečených závislých pacientov

V roku 2018 podstúpilo na Slovensku liečbu pre užívanie nezákonných drog 3 038 osôb, čo predstavuje 55,8 osoby na 100 000 obyvateľov. Ak by sme aplikovali odhady EMCDDA za rok 2018, a teda, že napríklad marihuanu užilo viac ako 7% ľudí, na Slovensku by to za rok 2019 predstavovalo okolo 380 000 ľudí, teda viac ako stonásobok počtu liečených užívateľov všetkých drog dokopy. EMCDAA odhaduje, že v roku 2015 užilo marihuanu dokonca viac ako 15% dospelej populácie Slovenska.

Relevantné údaje o počte užívateľov drog dnes nemáme k dispozícii, no je zjavné, že ich je viac, ako si myslíme. Väčšina užívateľov užíva drogy bez toho, aby sa premietli do zhoršenej kvality života, vzniku závislostí alebo inak nebezpečne ohrozovali seba a okolie. 

V anglickom jazyku sa rozlišujú pojmy “drug use” a “drug abuse”. “Drug abuse” alebo nebezpečné užívanie, závislosť alebo narkománia, je spoločensky patologický jav s negatívnymi dôsledkami na jednotlivcov a komunity. Na druhej strane “drug use” alebo užívanie drog, je do istej miery neškodný jav, vyjadrenie slobodnej voľby a práva na telesnú integritu a práva na súkromný život. Pri správne nastavenej hranici zo strany štátu je možné zabezpečiť, aby ani “drug use” ani “drug abuse” nespôsobovali škody sebe ani okolitej spoločnosti a zároveň neobmedzovali práva užívateľov.

Na grafe vyššie je možné vidieť aj počet liečených závislých pacientov a ich tendencie od roku 2004. Aj keď je počet liečených pacientov stále relatívne nízky, nedá sa povedať, že by súčasné nastavenie drogových politík prinášalo želané výsledky. Počet liečených pacientov je síce nízky, no neklesá, v niektorých prípadoch, ako pri závislosti na stimulantoch, počet závislých pacientov dokonca narástol. Načo nám sú také politiky, ktoré neriešia spoločenské problémy a nechránia občanov a mládež od nebezpečenstiev narkománie?

V súčasnej spoločenskej debate prevažuje názor, že ľudia, čo užívajú, poprípade zneužívajú drogy, sú nebezpeční a pre spoločnosť neprospešní a mali by “ísť sedieť”. Tento názor vychádza z pomýlenej domnienky, že ľudia, ktorí sa rozhodnú škodiť sami sebe drogami a dobrovoľne porušujú zákon sa zriekajú svojich práv a rovného postavenia v spoločnosti. Nejde o to, že najlepším riešením na drogový problém by bolo väzobné stíhanie. Ide o to, že téma drogových politík bola tak dlho tabuizovaná, že aj užívatelia samotní a ľudská stránka problému akoby sa zo spoločenskej debaty vytratili. Ľudia o užívateľoch nechcú hovoriť, nechcú sa nad nimi zamýšľať, chcú ich len poslať “do basy”. 

Takýmto spôsobom sa nielenže plnia väzenia ľuďmi, ktorý spoločnosti uškodili minimálne, no vo veľa prípadoch sa takto zamedzí akejkoľvek náprave a reedukácii. Mladý človek, ktorého prichytia aj čo i len s malým množstvom návykovej látky bude mať do konca života záznam v registri trestov, čo negatívne ovplyvní akékoľvek ďalšie snahy na riadne zaradenie sa do spoločnosti. 

Väzobné stíhanie a uväznenie takisto nie je najlacnejšie. Eurázijská asociácia pre harm reduction EHRA zistila, aká je cena ročného väzenia jednotlivca v jednotlivých monitorovaných krajinách a porovnali ju s ročnými nákladmi na sociálne služby a liečenie. Podľa údajov zozbieraných v spolupráci s lokálnymi organizáciami venujúcim sa politikám harm reduction, je priemerný čas strávený za mrežami kvôli drogám približne 7 rokov. Jeden deň pobytu jednej osoby za mrežami vyjde daňových poplatníkov 43,70 €. Ročne je to 15950 €. Ročné náklady na liečbu a sociálne služby pre tých istých ľudí je 2740 €. Na Slovensku je teda viac ako 5-krát drahšie umiestniť jednotlivca do väzby, ako ho umiestniť do programu sociálnej starostlivosti.

Štátna pokladnica netrpí len zbytočným zaťažovaním väzení, súdov, polície a prokuratúry. Zdroje z predaja a regulácie, ktoré by štát vedel lepšie využiť na prevenciu, vzdelávanie a skvalitnenie sociálnych služieb, sú dnes na čiernom trhu v rukách organizovaného zločinu. Ak si vieme zobrať príklad z krajín ako Uruguay a odobrať zisky organizovanému zločinu jednoduchou legalizáciou, prečo ich nevyužiť?

Je to práve kvôli dogmatizácii spoločnosti. Ľudia veria, že drogy sú zlé, lebo im to povedali. Ľudia nevnímajú drogovú problematiku ako celospoločenský problém, lebo im hovorili, že problém s drogami nemáme. Ľudia veria až príliš veľa veciam o drogách, no neveria tej hlavnej veci – vede.

Najzaužívanejším mýtom ohľadom drog je, že marihuana je vstupnou bránou k tvrdším drogám. Viaceré štúdie však tento mýtus vyvrátili. Medzi hlavné predpoklady vzniku rizika užívania tvrdších drog sú najmä sociálno ekonomické ukazovatele a história nebezpečného užívania legálnych drog.

V Slovenskom priestore sociálno-ekonomické ukazovatele naznačujú, že podľa pracovného stavu boli zo závislosti liečení predovšetkým nezamestnaní a závislí od inej osoby (46,2 %), podľa rodinného stavu slobodní užívatelia (83,1 %) a podľa spôsobu života žijúci s pôvodnou rodinou – rodičmi a pod. (36,6 %). Podľa vzdelania išlo hlavne o mužov so stredným vzdelaním bez maturity (35,0 %) a o ženy so základným ukončeným vzdelaním (37,9 %).

Podľa tejto štatistiky vidíme, že najviac liečených pacientov pochádzalo z ekonomicky a sociálne znevýhodneného prostredia. Riziko vzniku nebezpečného užívania teda súvisí s nízkymi príjmami, nižšou úrovňou vzdelania a menšími sociálnymi väzbami. 

Ak chceme vyriešiť drogovú problematiku, musíme si uvedomiť, že je to celospoločenský problém. Ľudia, ktorí sa ocitnú na kraji spoločnosti často nevidia iné východisko, ako hľadať šťastie na dne fľaše alebo si nepríjemnú realitu snažia spríjemniť nejakým magickým práškom. Niektorí sa tam dostanú práve kvôli ich závislosti na drogách, kedy namiesto pomoci a pochopenia našli v spoločnosti len opovrhnutie a odsúdenie.

Je preto úlohou nás všetkých rozšíriť inkluzívne snahy aj na ľudí, ktorí berú drogy a bez potrebnej pomoci ich drogy začali ovládať. Či už drogy legálne alebo tie nelegálne.

2 Cesta drogy

2.1 Výroba

Drogy sa vyrábajú nelegálne. Ich výrobcovia pracujú v skrytých priestoroch pod prísnou ochrankou, často ozbrojenou. O štandardoch a pravidlách hygieny sa netreba baviť, keďže výrobné operácie podliehajú svojvoľným pravidlám ich prevádzkovateľov, ktorí často nemyslia na nič iné ako zisk. Výroba takto prebieha bez ohľadu na krajinu. Represie sa neodrazia v poklese dopytu, iba v množstve násilia a zločinu, ktoré bude výrobu sprevádzať.

Momentálne znenie zákona zakazuje výskum výroby drog pre vedecké účely, a preto sa o kvalite a rizikách užívatelia dozvedajú výlučne z druhotných, často zahraničných zdrojov.

Fakt, že výroba drog je nelegálna, bráni bližšiemu dohľadu nad celým procesom, čo môže viesť k zmenám v kvalite produktu a ďalšiemu ohrozeniu práv spotrebiteľa. Bezpečnosť užívania drog je priamo úmerná informovanosti užívateľa o ich priamych účinkoch a rizikách. 

Legalizáciou výskumu a výroby drog by sa posilnil dohľad nad kvalitou tovaru na ulici, čím by sa rapídne obmedzili možné negatívne účinky pri užití, spojené s nedostatočnou informovanosťou o kvalite, účinkoch a sile produktu. 

Výrobu drog však nie je bezpečné monopolizovať, kedže výrobca priamo narába s produktami vyvolávajúcimi rôzne formy závislosti a negatívnych dopadov na zdravie.

Samotné tabuizovanie výroby drog je nebezpečné. Užívatelia potom získavajú informácie s neoverených a neodborných zdrojov, častokrát na základe osobnej negatívnej skúsenosti. Vzdelávanie o výrobe drog na školách a v mediálnom priestore musí prebiehať s ohľadom na vekové zloženie spoločnosti, no bez zbytočných predsudkov a doktrín. Každý produkt by mal obsahovať informácie o zložení, procese výroby, potencii a možných pozitívnych ako aj negatívnych účinkoch. Nemala by chýbať informácia o tom, že užívateľ má užiť produkt slobodne bez nátlaku, po dovŕšení vekového limitu 20/18 rokov.

Odporúčania:

  • Legalizácia výskumu
    • Na to, aby sa minimalizovali negatívne účinky drog na jednotlivcov a spoločnosť, je výskum nevyhnutný. V súčasnosti nie je povolená držba drog ani na výskumné účely, čo je hlavnou prekážkou na prijatie vhodných politík založených na faktoch a vede.
  • Regulácia výroby, kontrola kvality
    • Neregulovanou výrobou sa ohrozujú najmä práva spotrebiteľa, ktorý je vystavený riziku nevhodnej dávky a potencie. Pri látkach, ktoré signifikantným spôsobom zasahujú do vedomia a zdravia jednotlivca je nutné, aby ich výroba podliehala kvalifikovanému dozoru.
  • Povolenie pestovania marihuany pre osobné účely
    • Pestovanie marihuany pre osobné a priemyselné účely sa stáva samozrejmosťou v krajinách, ktoré prijali zmeny drogových politík. V Českej republike a Rakúsku takéto kroky pomáhajú odľahčiť zaťaženie orgánov činných v trestnom konaní a prejavili sa aj v znížených príjmoch pre čierny trh.
  • Šírenie povedomia o procese výroby, zložkách a podmienkach výroby
    • V súčasnosti absentuje komplexná výučba o výrobe drog. Pri väčšej informovanosti užívateľov aj neužívateľov sa priamo úmerne zvyšuje legitimita rozhodnutia užiť/neužiť drogu. Vzdelávanie musí byť proporčne zaradené do osvetových kampaní a školských sylabov.

2.2 Distribúcia

Distribúcia drog prebieha nelegálne, využíva slobodu voľného pohybu v rámci Schengenského priestoru a drogy sú preto široko dostupné prakticky kdekoľvek. Merania odpadových vôd ukázali, že užívanie drog je na Slovensku rozšírenejšie, ako ukazujú štatistiky o závislých pacientoch. Z toho vyplýva, že existujú užívatelia – a pravdepodobne sú vo väčšine – ktorí drogy užívajú bez väčších negatívnych vplyvov na okolie a kvalitu svojho života. K najväčším ohrozeniam takýchto užívateľov patrí náhodné zatknutie okoloidúcim strážcom zákona. Tieto merania takisto ukazujú, že drogy sú skoro tak dostupné, ako akýkoľvek iný produkt.

Drogy predáva od pouličných maloobchodníkov, cez veľkoobchodné organizované skupiny až po vášho suseda, prakticky ktokoľvek. Neexistuje systém kontroly a školenia predajcov drog, neexistujú výberové konania. Kúpiš – predáš. Dílerom môže byť prakticky ktokoľvek, od barmana cez vašu učiteľku jógy alebo dedka farmára z hôr.

Najväčším rizikom neregulovaného predaja je existencia trhu pre mládež a deti. Díler, ktorý chce zarobiť môže odmietnuť predať drogu nezletilému, ale nemusí. Drogy u mladých sú priamym porušením práva na detstvo a zdravý rozvoj, ako aj trestným činom intoxikácie mladistvých.

Doterajšie snahy polície a štátnych orgánov nijako tento systém nezmenili. Dopyt po drogách je stabilný, mení sa len “drogové obdobie”, kedy sa istá droga dostane do módy. Rozvoj technológií takisto presunul časť nelegálneho obchodu s drogami do online priestoru. Tzv. “Uberizácia trhu” – digitalizácia predaja, častokrát prostredníctvom šifrovaných aplikácii a osobných stretnutí, znemožňuje sledovanie a elimináciu trestnej činnosti.

Regulácia trhu je nielen potrebná ale aj rentabilná. Ekonomický potenciál trhu s drogami je viditeľný v krajinách, ktoré pristúpili k úplnej legalizácii predaja mäkkých a dekriminalizácie tvrdých drog. Marketing predaja drog je však nebezpečný vo verejnom priestore, kedy môže vyvolať zvýšený dopyt po drogách u ohrozených skupín. Užívanie drog by malo byť konzultované so školeným odborníkom/ lekárom a nie následkom agresívnej reklamnej kampane bez potrebných informácií.

V prípade legalizácie je nutné prijať systém vzdelávania predajcov o etike predaja drog. V prípade nesprávne nastaveného systému regulácie, vyšším cenám a nižšej kvalite budú užívatelia nútení prejsť naspäť na čierny trh. 

Odporúčania:

  • Regulácia a licencovanie predaja
    • V súčasnej podobe zákona môže drogy predávať ktokoľvek bez ohľadu na vek a úroveň profesionality. Podoba novej zákonnej úpravy by mala zamedziť, aby drogy predávali mladiství a ľudia bez riadneho výcviku, a zamedzili tak ohrozeniu práv spotrebiteľa a ohrozených skupín
  • Regulácia predaja domáceho produktu
    • Akékoľvek snahy o reguláciu domáceho predaja sú veľmi ťažko regulovateľné. Je preto nutné nastaviť podmienky tak, aby sa podomový predaj neoplatil ani predajcom, ani spotrebiteľom samotným a vymizla potreba jeho regulácie. Pestovanie marihuany pre vlastnú spotrebu bolo zavedené vo viacerých krajinách a osvedčuje sa ako riešenie na znižovanie ziskov pre čierny trh.
  • Stanovenie vekovej hranice predaja
    • Výskumy dokazujú, že najhoršie negatívne účinky majú drogy práve v rozvíjajúcom sa mozgu. Je preto dôležité vyvinúť všetku snahu, aby sa drogy nedostali k ľuďom mladším ako 18/20 rokov.
  • Zabránenie monopolizácie predaja – vhodné nastavenie ceny
    • Krajiny, ktoré už zaviedli legalizačné kroky ako Kanada alebo Uruguay, už zaznamenali aj prvé následky svojich chýb. Ak sa spotrebiteľom viac oplatí nákup na čiernom trhu, či už kvôli cene, dostupnosti alebo kvalite, nemajú dôvod využívať služby legálneho predaja. Je preto nutné na legálnom trhu nastaviť také podmienky, aby sa čierny trh stal pre spotrebiteľa neatraktívny.
  • Monitoring prekurzorov
    • Najťažšie regulovateľná je výroba drog, ktoré sa vyrábajú zo surovín získaných z voľne dostupných liekov. Najmä pervitín sa v našich končinách teší veľkej obľube. Je preto nutné monitorovať distribúciu liekov obsahujúcich prekurzory a zabrániť tak nebezpečnej výrobe podomáckych syntetických drog

2.3 Užívatelia

Drogy sú zlé, a preto sú zakázané. S touto informáciou vyrastalo mnoho ľudí, bez akéhokoľvek ďalšieho vysvetlenia. Kvôli tomu sa na Slovensku zakorenil názor, že aj užívatelia drog sú zlí a treba ich odsunúť na okraj verejného záujmu. Keďže však sú užívatelia drog rôznorodou skupinou obyvateľov, zloženou zo všetkých spoločenských vrstiev a rôznych vekových kategórií, ich odsunutie na okraj spoločnosti je často podmieňované spoločenským statusom alebo reputáciou. Ak je užívateľ drog mladý, stereotypizácia smeruje k tomu, že je nerozvážny a nezodpovedný. Ak je užívateľ chudobný, je nezodpovedný a často označovaný za “feťáka”. Ak je však užívateľ úspešný, „je to jeho vec“.

Užívatelia drog pochádzajú zo všetkých sociálnych vrstiev, etnických skupín a majú široké vekové zastúpenie. Mýtus o tom, že títo ľudia sú záťažou pre spoločnosť je v 21. storočí úplne vyvrátený. Štatistiky o užívateľoch drog sú limitované obmedzeným výskumom, spoločenskými predsudkami voči užívateľom a nedostatočným metodikám merania nebezpečnosti užívania na jednotlivcov. Vyššie spomínané merania odpadových vôd a štatistiky EMCDDA však dokazujú, že drogy sú široko dostupné a bežne užívané.

Najviac opomínaným faktom v debate o drogách je, že ich užívanie v bezpečnom prostredí a pri správnej informovanosti môže byť obohajucúcim zážitkom. V prípadoch, kedy vie užívateľ rozlíšiť medzi “use” a “abuse”, predstavujú niektoré nelegálne drogy oveľa menšie zdravotné a spoločenské riziko pre ich užívateľa ako niektoré legálne látky, vrátane cigariet, alkoholu, ale aj mastnej stravy a cukrov. Navyše, medzinárodná súdna prax potvrdila, že užívanie drog a látok, ktorými si dospelí jednotlivci škodia, je súčasťou slobodnej voľby a práva na rozvoj osobnosti.

V Portugalsku bolo užívanie a prechovávanie všetkých drog pre vlastnú spotrebu dekriminalizované v roku 2001. Ak sú užívatelia prichytení na verejnom priestranstve, namiesto toho, aby boli automaticky prevezení do väzby, sú postavení pred panel zložený zo sociálneho pracovníka, medicínskeho odborníka a policajta. Panel odporučí užívateľovi ďalší postup znižovania rizík a v prípade, že je vidno polepšenie bez sklonu k recidíve, užívateľ nečelí žiadnym právnym následkom. 

Ľudia, ktorí sa rozhodnú užívať intravenózne, čelia rizikám prenosu infekčných chorôb. V mnohých krajinách fungujú programy výmeny striekačiek pre ľudí, ktorí sa stali závislými. V bezpečnom prostredí v spoločnosti odborníka je užívateľ menším nebezpečenstvom pre seba a tak aj pre spoločnosť. Dnes podobné programy existujú aj na Slovensku, no sú zabezpečované prevažne nedofinancovanými občianskymi združeniami bez väčšej podpory štátu. Podpora financovania harm reduction programov na Slovensku klesá, aj napriek tomu, že Národná protidrogová stratégia Slovenska na roky 2013-2020 prisľúbila podporu týchto programov. V krajinách ako Francúzsko, Luxembursko, Dánsko, Kanada a iných naopak otvárajú celé siete tzv. “Supervised consumption sites”, čím bránia užívaniu drog na očiach verejnosti a maloletých a zároveň chráni práva užívateľov.

Podporou občianskeho sektora, reguláciou zón užívania, zvyšovaním povedomia o kvalite drog a otvorenou verejnou debatou znižujú politiky v zahraničí riziká spojené s nebezpečným užívaním. Na Slovensku sa užívatelia schovávajú v subkultúrnych baroch, v domoch, na chatách alebo v prírode, čím vystavujú rizikám seba ako aj okolitú spoločnosť a prostredie.

Odporúčania:

  • Podporovať financovanie harm reduction programov a organizácií
    • Celkové zdroje zo štátneho rozpočtu vyčlenené na protidrogovú politiku od roku 2009 výrazne klesajú (z 1 493 726 € v roku 2009 na 537 764 € v roku 2017, v roku 2018 bol schválený rozpočet na podporu protidrogových aktivít 520 000 €). Počet užívateľov a závislých však neklesá. Zároveň sa končí plánovaná činnosť v tejto oblasti na základe Národnej protidrogovej stratégie Slovenska na roky 2013 -2020 a do ďalšieho obdobia je nutné značne navýšiť rozpočet na harm reduction programy.
  • Vytýčiť zóny užívania a miesta bezpečného užívania v závislosti od dopytu
    • Pre ďalšie kroky je nevyhnutné rozširovanie SCS, metodická podpora subkultúrnym podnikom a zonácia voľného užívania drog. Za vzor môže slúžiť zákon o ochrane nefajčiarov
  • Výskumne monitorovať užívateľov v počiatočných fázach legalizácie
    • Aby sa mohli postupne implementovať zmeny drogových politík, musia reflektovať potreby spoločnosti a užívateľov. Je dôležité preto podporovať dlhodobý monitoring užívateľov na základe dobrovoľného súhlasu a získané dáta využiť pri ďalších postupoch.
  • Šíriť povedomie o zložení, dávkovaní, efektoch predávkovania a bezpečnom užívaní drog
    • Vzdelávanie o účinkoch drog by nemalo byť tabu. Nie len žiaci, ale aj rodičia, zamestnávatelia ale aj široká verejnosť by mali poznať efekty drog, nebezpečenstvá predávkovania a účinné prostriedky na zníženie nebezpečných stavov.
  • Výskum medicínskeho potenciálu užívania drog, úprava vzťahov medicínskych užívateľov a spoločnosti
    • Po prijatí opatrení na rekreačné užívanie drog by mal pokračovať výskum na medicínske využitie drog, identifikácia liečiteľných symptómov a predstavenie “medicínskych kariet” pre pacientov užívajúcich drogy na základe lekárskeho predpisu

2.4 Neužívatelia/okolie/mládež

Napriek tomu, že užívanie drog nie je trestné, fyzické následky užívania cíti tak jednotlivec ako aj spoločnosť a blízke okolie. Užívatelia drog sú často matky, otcovia, synovia, manželky, deti a príbuzní. Pri akomkoľvek pokuse o úpravu politík, musia byť rovnomerne chránené práva užívateľov, ako aj neužívateľov. Medzi ohrozené skupiny patria najmä mládež a nezletilé osoby, tehotné osoby ako aj osoby so zdravotným alebo psychickým ochorením.

Riziká pre neužívateľov pramenia najmä v nevedomom alebo nedobrovoľnom užití drogy. Takéto užitie môže spôsobiť priame ohrozenie života a zdravia. Akékoľvek navádzanie alebo nútenie ohrozených skupín na užitie drog by malo byť trestné. 

V prípade drog, ktoré je možné užiť sekundárne, najmä drogy užívané fajčením, vzniká riziko nepriameho užitia. 

Zákon o ochrane nefajčiarov 377/2004 Z.z. vymedzuje zóny, kde je fajčenie zakázané. V Českej republike napriek zákazu fajčenia cigariet v baroch vzniká komunita barov, kde je možné fajčiť marihuanu. V USA otvárajú prvé kaviarne s možnosťou fajčiť vnútri. V Holandsku je kultúra coffee shopov tak vychýrená, že ročne priťahuje tisícky turistov. Na Slovensku aj napriek probihistickej politike vznikajú subkultúry tzv. “Slobodných podnikov”, kde je konzumácia marihuany nielen tolerovaná ale aj hlboko kultúrne zakorenená. Aj táto prax ukazuje, že pri dodržiavaní hraníc tolerancie je možný jednoduchý prechod od prohibície k regulácii.

Mládež nie je možné chrániť od užívania drog čisto prevenciou a reguláciou predaja. Na to, aby klesol dopyt mládeže po experimentovaní s drogami, je nutné im poskytnúť alternatívu trávenia voľného času. Tzv. Islandský model drogovej politiky je systém založený na intenzívnej mimoškolskej práci s mládežou. V roku 1998, kedy boli zmeny drogovej politiky vo svojich začiatkoch, patril Island medzi krajiny, kde najviac mladých užívalo drogy a alkohol v pomere na obyvateľa. Dvadsať rokov neskôr a Island má futbalový tím na majstrovstvách sveta popri krajinách s niekoľkonásobne viac obyvateľmi. Pomer mladých užívajúcich alkohol a drog sa dostal z popredných na posledné miesta tohto nelichotivého rebríčka. Island ponúkol mladým širokú škálu bezplatných aktivít, od športových, cez umelecké a vedecké, a výsledky na seba nenechali dlho čakať. Slovensko sa má od Islandu čo učiť, keďže rozpočet na podporu mládežníckych organizácií a spolkov je tragicky malý a nesystematický.

Všebecná verejnosť, ktorá drogy neužíva, znížila možné negatívne dopady drog na seba a okolie, no bolo by odvážne tvrdiť, že sa týmto rizikám môže úplne vyhnúť. Aj ľudia, ktorí drogy neužívajú, by mali byť schopní zasiahnuť v prípade, že sa stanú svedkami predávkovania. Vzdelávanie verejnosti by malo naučiť rozoznávať príznaky požitia nadmerného množstva drog a usmerniť v prípade potreby od hroziaceho nebezpečenstva.

Odporúčania:

  • Razantné zvýšenie financovania mládežníckych organizácií
    • Posilnenie systematickej podpory mládežníckych organizácií, posilnenie rozpočtu samospráv a obcí v oblasti práce s mládežou a neformálneho vzdelávania, rozširovanie výberu alternatívneho plnenia voľného času pre mládež
  • Rozšíriť kurzy prvej pomoci o informácie, čo robiť v prípade predávkovania a ako rozoznať jeho znaky
    • Príznaky predávkovania a formy vhodnej intervencie by mali patriť do základných znalostí širokej verejnosti
  • Úprava podmienok reklamy na tabakové, alkoholové a iné omamné výrobky vrátane kofeínu 
    • Je nutné, aby takáto úprava prihliadala na ovplyvniteľnosť mládeže, no aj potrebu informovanosti a triezvu spoločenskú debatu o drogách
  • Šírenie povedomia o účinkoch drog v duchu ochrany mládeže no bez zbytočnej stigmatizácie užívateľov a doktrinácie o účinkoch drog
    • Užívatelia drog sú v prvom rade ľudia a médiá by ich nemali označovať za asociálov, kriminálnikov, feťákov a podobne. Debata o drogách musí prebiehať bez stigmatizácie užívateľov, nenávistných prejavov a prekrúcania faktov. 

2.5 Zamestnávatelia

Subjekty, ktoré sú nutne ovplyvnené užívaním drog, sú zamestnávatelia užívateľov. Niektoré firmy majú striktne nastavené pravidlá o zákaze konzumácie omamných látok počas pracovnej doby, častokrát sprevádzané dychovými a močovými testami. Tieto testy však často nereflektujú fakt, že drogy ostávajú v systéme užívateľa aj niekoľko dní, no priamy pracovný výkon nie je nijako ovplyvnený stavom opojenia a stratou koncentrácie.

V krajinách, kde už legalizácia niektorých drog prebehla, sú vymedzené okruhy povolaní, ktorých výkon je nezlúčiteľný so stavom opojenia. Týka sa to najmä prác v službách a dopravnom priemysle, ako autobusári, piloti, kapitáni lodí a podobne. Pri práci s deťmi a mládežou je dôležité, aby pracovníci neohrozovali zdravie, bezpečnosť a morálku mládeže, no vhodným spôsobom komunikovali následky užívania drog v dospelosti. Je nutné vyvinúť všetko úsilie na prevenciu užívania drog mládeže. Posilnenie programov práce s mládežou, otvorená diskusia, kontrola predaja a zvyšovanie povedomia sú nutnou súčasťou akýchkoľvek zmien politík do budúcnosti.

Povolania s nižším rizikom negatívnych dopadov, ako napríklad umelci, nepociťujú užívanie drog na zhoršenej kvalite svojej práce. Niektoré povolania dokonca udeľujú ľuďom, ktorý užívajú marihuanu na základe lekárskeho predpisu, výnimky o užívaní v práci. 

Je nutné, aby budúce politiky boli nastavené tak, že užívateľom nebudú disproporčne porušované ich práva na prácu, vzdelanie a prípravu na zamestnanie. Úlohou takejto úpravy by však mala byť aj ochrana práv zamestnávateľa a subjektov práce, ako pasažierov, poberateľov služieb a ohrozených cieľových skupín. Vymedzenie vysoko rizikových povolaní,vzdelávanie zamestnávateľov o zákaze diskriminácie užívateľov a šírenie osvety, by mali byť prvými krokmi k férovej drogovej politike.

Odporúčania:

  • Doplniť antidiskriminačný zákon o chránený dôvod “užívania drog”
    • Nie sú známe údaje o diskriminácii na základe užívania drog, no účinným preventívnym opatrením by bola úprava Antidiskriminačného zákona. V súčasnej dobe je diskriminácia na základe závislosti subsumovaná pod chránený dôvod “iného postavenia” alebo “zdravotného stavu”.
  • Preskúmať pracovné poriadky, ich opodstatnenosť vo vzťahu k zamestnancom užívajúcim drogy mimo pracovnej doby
    • Postih za užívanie omamných látok mimo výkonu funkcie a pracovnej doby by mal byť považovaný za porušenie práv zamestnanca na rodinný a súkromný život
  • Preskúmať pracovné poriadky a nastaviť ich pravidlá proporčne výkonu funkcie a náplni práce vo vzťahu k užívateľom počas pracovnej doby
    • Pri úprave pracovnoprávnych pomerov užívateľov je nutný prístup “od prípadu k prípadu”, teda či daná pracovná pozícia a daný pracovník nie sú obmedzení požívaním drog
  • Pri verejných funkcionároch monitorovať a zverejňovať množstvo a intenzitu užívania počas výkonu funkcie
    • Nie je nutné vyžadovať, aby verejní funkcionári vykonávali svoju funkciu na triezvo, no rozsah ich opojenia by nemal prekročiť únosnú a dôstojnú mieru počas výkonu verejnej funkcie. Preskúmavať by to mal Úrad splnomocnenca pre drogovú politiku. 

3 Alkohol, nikotín, kofeín

Legálne drogy ako alkohol, nikotín a kofeín sú tolerované nielen zákonom, ale aj spoločnosťou. V niektorých krajinách je alkohol dokonca zakorenený v ľudových tradíciách a je súčasťou verejných podujatí, rodinných osláv ako aj ľudovej medicíny. Široké užívanie legálnych drog vytvorilo v spoločnosti domnienku o ich neškodnosti, poprípade o diametrálnej odlišnosti od rizík spôsobených užívaním nelegálnych drog. 

Alkohol, nikotín a kofeín vplývajú na centrálny nervový systém na veľmi podobnom princípe, ako drogy nelegálne. Fajčiar cigariet, ktorý si schuti zapáli, po chvíli pociťuje domnelý stav uvoľnenia. Ranná dávka kávy užívateľa nakopne do lepších a produktívnejších výkonov. Alkohol vyplavuje pocity šťastia, odkrýva potlačované emócie a odstraňuje bariéry spoločenskej úzkosti. Prehnané množstvo kofeínu Vás však môže mierne “rozvibrovať” a spôsobiť kolísanie krvného tlaku, fajčenie spôsobuje ochorenia pľúc a upcháva cievy, predávkovanie alkoholom končí v lepších prípadoch otravou krvi, v tých horších smrťou.

Legalita drogy neznižuje jej rizikovosť, spoločenská akceptácia a normalizácia tiež nie. Svetová zdravotnícka organizácia WHO vo svojej správe za rok 2018 zistila, že až 70% Slovákov si alkohol dá aspoň raz do roka. Štúdie zároveň potvrdili, že už 11 ročné deti prišli do styku s alkoholom a zároveň, že hlavnou príčinou smrti sú na Slovensku práve srdcovo cievne ochorenia. Korelácia týchto javov určite nie je náhodná.

Mýtus, o tom, že práve marihuana je vstupnou bránou k tvrdším drogám je dávno vyvrátený. Vstupnou bránou k tvrdším a škodlivejším látkam je práve vysoká dostupnosť legálnych drog a sociálno-ekonomické ukazovatele spomínané vyššie. Medzi priamo ohrozené skupiny patrí najmä mládež. Škodlivosť alkoholu na zdravý vývin dieťaťa je potvrdená viacerými výskumami. To isté platí o negatívnych dopadoch relatívnej dostupnosti nikotínových a kofeínových výrobkov pre mládež.

Výskumy dokazujú, že alkohol je výrazne nebezpečnejší pre ľudské zdravie, ako napríklad užívanie marihuany. Legalita drogy nezaručuje jej nižšiu škodlivosť. Pri nadmernom užití alkoholu hrozí priame ohrozenie života, pri chronickom užívaní hrozia kardiovaskulárne ochorenia a priame zaťaženie zdravotného systému.

Alkohol je takisto zodpovedný za viacero prípadov domáceho násilia. V minulosti boli príliš opití ľudia umiestnení na tzv. záchytky, ktorú po vytriezvení opustili bez trestnoprávnych následkov. V roku 2004 sa na Slovensku zrušila posledná záchytka a podgurážení jedinci môžu naďalej predstavovať nebezpečenstvo pre okolie a blízkych.

Nikotínové cigarety sú zodpovedné za stovky tisíc smrtí ročne po celom svete, no predsa ostávajú legálne a relatívne dostupné pre mládež. Viaceré krajiny, ako Austrália, USA, Kanada, ale aj Francúzsko, Taliansko a iné, začínajú uvaľovať prísne dane na výrobky spôsobujúce závislosti, vrátane cigariet. Zvyšovaním cien sa snažia odradiť fajčiarov od škodlivej závislosti a zároveň zbierať zdroje na liečbu chronických ochorení a výskum. Štáty navyše vyvíjajú značné úsilie na prevenciu a šírenie osvety o škodlivosti legálnych drog.

Legálne drogy nie sú o nič menej bez rizika, ako nelegálne. Súčasťou triezvej drogovej politiky musí byť prehodnotenie vzťahov spoločnosti k legálnym drogám a prítomnosť reklamy na tieto látky vo verejnom priestore.

Odporúčania:

  • Zákaz reklamy na alkohol/povolenie reklamy na ostatné drogy – zrovnoprávnenie debaty
    • Prvým krokom k triezvej reforme drogových politík je postavenie legálnych drog do jednej debaty s nelegálnymi drogami. Ak bude povolená reklama na alkohol a cigarety, musí byť povolená aj reklama na ďalšie drogy. Rozdeľovanie drog na legálne a nelegálne legitimizuje názory o neškodnosti legálnych drog
  • Znovuotvorenie tzv. “Záchytiek”
    • V prípade, že to osoba preženie s alkoholom alebo inými omamnými látkami, je v rámci ochrany pred násilím na verejnosti i v domácnosti prospešné, aby bola táto osoba dočasne pozbavená slobody pohybu dokedy “nevytriezvie”. Záchytky by mali byť dostupné v každej obci
  • Zvyšovanie verejného povedomia o škodlivosti legálnych drog
    • Legitimizácia domnelej menšej škodlivosti je nebezpečná pre jednotlivca ako aj spoločnosť. Triezva spoločenská debata o drogách musí obsahovať objektívne fakty o škodlivosti legálnych drog
  • Razantné zvýšenie dane z cigariet
    • Ceny tabakových výrobkov na Slovensku sú hlboko pod priemerom Európskej únie. Cieľom zvyšovania cien tabakových výrobkov by malo byť ich úplné odstránenie zo spoločnosti na základe slobodného rozhodnutia užívateľov a dostupných alternatív
  • Zvýšenie dane za alkohol
    • Ceny alkoholických výrobkov na Slovensku sú pod priemerom Európskej únie. Cieľom zvyšovania ich cien by malo byť prehodnotenie spoločenskej akceptácie tejto nebezpečnej drogy

4 Medzirezortný charakter

Drogová politika je v súčasnosti riešená nekomplexne a spadá do prevažnej pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva. Je však prinajmenšom naivné si myslieť, že drogová politika je čisto problémom zdravotníckym. Drogová politika sa týka takisto sektoru vzdelávania, práce s mládežou, rozvoju vidieka, spravodlivosti a v istom zmysle aj sektoru vnútra a cestovného ruchu. 

V Českej republike v roku 1993 niekoľko MVO vyzvalo vládu, aby reagovala na zintenzívňujúci sa fenomén užívania drog vytvorením systému účinnej protidrogovej politiky. V r. 1993 vznikla Meziresortní protidrogová komise (MPK), následne v r. 2001 Rada vlády pro koordinaci protidrogové politiky a zároveň bolo zriadené RVKPP Národní monitorovací středisko pro drogy a drogové závislosti.

Odporúčania:

  • zriadenie splnomocnenca vlády pre drogovú politiku, s legislatívnou právomocou s medzirezortnou pôsobnosťou
    • Drogová politika má medzirezortný charakter a ako taká nemôže spadať pod jednotlivé ministerstvá. Úrad splnomocnenca by mal mať legislatívne právomoci a možnosť zvolávať zasadnutia výborov pre drogovú politiku a riešiť tak vzniknuté problémy spadajúce pod mandát úradu
  • Združovanie expertov zo školstva, zdravotníctva, justície a sociálnych vecí na neustále zlepšovanie politík a monitoring špecifických prípadov
    • Debata o drogách bola na dlhé roky unesená doktrínami a názormi bez podkladov vo vede. Je preto nutné, aby na akejkoľvek úprave boli zúčastnení odborníci z oblasti zdravotníctva, justície, sociálnych vecí a školstva.

5 Harm reduction

Na komplexné riešenie drogovej problematiky nestačí iba znižovať riziká, ktoré súvisia s ich užívaním. Isté paralely vhodných riešení drogového problému vieme nájsť v otázke držby zbraní. 

Aj keď sú zbrane považované za nebezpečné, sami o sebe sú neškodné. Spôsob ich užívania však nesmie byť v rozpore s bezpečnosťou jednotlivca a spoločnosti. Preto, pred tým, ako si niekto zaobstará zbraň, musí dokázať, že je schopný vyhodnotiť nebezpečenstvo vyplývajúce z držby zbrane a že zbrane využije pre svoje potešenie, nie na škodu iných. Ak by sa dokázalo, že nie je schopný predísť nebezpečenstvu sebe alebo ostatným, bude mu časť týchto práv obmedzená.

Aj pri drogách by to malo byť podobne. Ak jednotlivec dokáže, že je schopný predísť ohrozeniu seba alebo ostatných, vie odhadnúť mieru ohrozenia seba alebo druhých a je oboznámený so sankciami a opravnými prostriedkami, malo by mu byť umožnené nerušené užívanie.

Štát má v tomto prípade povinnosť sledovať oba procesy – aj držbu zbrane aj užívanie drog – počas celého ich trvania. Pred užívaním alebo streľbou štát vydáva povolenia a skúma spôsobilosť jednotlivcov prostredníctvom školení, vzdelávacích a  preškoľovacích kurzov, testov, vydávaním licencií a stanovením minimálnej vekovej hranice. Štát takisto reguluje, kde a za akých podmienok je možné si užívať streľbu tak, aby možné riziká boli minimalizované. V prípade, ak by vzniklo ohrozenie alebo ublíženie samotnému užívateľovi alebo okoliu, štát má pripravené sankčné a reedukačné prostriedky.

V prípade užívania drog by štát mal takisto vstupovať do celého procesu – pred užitím, počas užitia a po užití. Pred užitím by mal štát mal užívateľom aj neužívateľom poskytnúť všetky informácie o podmienkach bezpečného užívania a znakoch nebezpečného užívania. Pre neplnoletých by mal štát pripraviť vhodné alternatívne aktivity – Islandský model – aby čo najviac oddialil užívanie vo fáze telesného a psychického rozvoja. Aj keď spoločnosť úplne bez drog nie je dosiahnuteľným stavom, štát by mal vyvinúť maximálnu snahu na prevenčné aktivity a zabrániť tak potrebe siahať po návykových látkach. Medzi prevenčné aktivity musí patriť aj zlepšenie sociálno ekonomických pomerov ohrozených skupín.

Počas užitia štát väčšinou nie je fyzicky prítomný v podobe úradníka, no mal by byť prítomný vo forme dohliadania na kvalitu a potenciu samotnej drogy. V súčasnej podobe zákona nemá užívateľ možnosť dopátrať sa k informáciám o kvalite, potencii a dávkovaní z oficiálnych zdrojov a musí sa preto spoliehať na neoficiálne, často menej spoľahlivé zdroje. 

V niektorých krajinách vznikajú takzvané “SCS Supervised Consumption Sites” – miesta bezpečného užívania, kde najmä ľudia užívajúci intravenózne môžu prísť a pod dohľadom odborníkov užiť drogu. Takéto programy rapídne znižujú riziká nákazy, infekcie a predávkovania. Pri látkach užívaných fajčením, najmä marihuana, sa štáty rozhodli ohraničovať tzv. “zóny užívania” s ohľadom na bezpečnosť mládeže a ochranu neužívateľov. Takéto miesta sú súčasťou verejného priestranstva, no takisto vznikajú súkromné podniky, ktoré podporujú bezpečné a komunitné užívanie. Ich preškoľovanie a podpora bezpečného užívania by mali patriť do akejkoľvek ďalšej reformy drogovej politiky.

Po užití drogy štát znižuje riziká pre jednotlivcov a spoločnosť tak, že niektoré činnosti, napríklad vedenie motorového vozidla, považuje za nezlúčiteľné so stavom opojenia. V prípade alkoholu štát kedysi využíval tzv. záchytky, ktorých cieľom bolo zabrániť podguráženému, násilnému správaniu na verejnosti alebo v domácnosti. Je nutné, aby bolo zabránené takému konaniu po užití drog, ktoré by neohrozovalo jednotlivca ani spoločnosť.

Štát teda nemá za úlohu len znižovať riziká reakčne. Na to, aby boli práva jednotlivca aj spoločnosti dostatočne ochránené, je nutné, aby štát vstupoval do procesu užívania drog vo všetkých fázach – zabezpečil preventívne opatrenia a alternatívy k užívaniu, poskytol podmienky na bezpečné užívanie tak pre užívateľov a spoločnosť, a naprával také konanie, ktoré je pre jednotlivca a spoločnosť nebezpečné.

Princípy harm reduction

  • rešpektovať práva ľudí, čo užívajú drogy a aj ľudí okolo nich – dôraz na ľudskú dôstojnosť
  • dôraz na fakty – pomocou nich sa sústrediť na efektívne riešenia, tak ľudsky ako aj fiškálne
  • spoločenská spravodlivosť – dôraz na nediskrimináciu, sociálne zabezpečenie pre všetkých. Participácia užívateľov do navrhovania takej stratégie, ktorá by reflektovala ich potreby
  • vyhýbať sa stygmatizácii – dôraz na rešpekt, ľudskú dôstojnosť

Ciele politík harm reduction

  • chrániť život a zdravie ľudí, čo užívajú drogy, povzbudzovať k pozitívnej zmene. Nie každému drogy škodia, iba malé percento má problém s užívaním, treba sa sústrediť aj na vyťaženie maximálneho potenciálu z užívania
  • redukovať škody spôsobené nevhodnou právnou úpravou – dekriminalizácia užívateľov, odstránenie škodlivých praktík v polícii, nútené drogové testy v mene rehabilitácie, nediskriminácia na základe užívania drog
  • alternatívne prístupy k prevencii
    • Zakázať nútené abstinencie a rehabilitácie, poskytovať alternatívy tak, aby človek chcel sám skončiť

Zoznam zdrojov

http://www.emcdda.europa.eu/system/files/publications/11364/20191724_TDAT19001SKN_PDF.pdf

“Drogová závislosť – liečba užívateľa drog v SR 2018.” http://www.nczisk.sk/Aktuality/Pages/Drogova-zavislost.aspx. Accessed 24 Feb. 2020.

“Slovakia – EHRA.” https://harmreductioneurasia.org/criminalization-costs/slovakia/. Accessed 24 Feb. 2020.

“The rise of e-cigarettes, pod mod devices, and JUUL among ….” 23 May. 2019, https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/31200279. Accessed 17 Feb. 2020.

“Probability and predictors of the cannabis gateway effect: a ….” https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/25168081. Accessed 17 Feb. 2020.

 “Výskyt psychoaktívnych zlúčenín v odpadových vodách v roku ….” 6 Mar. 2017, http://www.infodrogy.sk/ActiveWeb/c/6949/vyskyt_psychoaktivnych_zlucenin_v_odpadovych_vodach__v_roku_2016_.html. Accessed 18 Feb. 2020.

“**PRESS RELEASE** Mexican Supreme Court Ruling Means ….” 7 May. 2019, https://transformdrugs.org/press-release-mexican-supreme-court-ruling-means-recreational-cannabis-is-now-legal-for-adults/. Accessed 18 Feb. 2020

“Effect of alcohol consumption in prenatal life, childhood, and ….” 1 Nov. 2011, https://academic.oup.com/nutritionreviews/article-abstract/69/11/642/1809151. Accessed 17 Feb. 2020.

What is Harm Reduction?